• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /karanténne prepínačky/

Ako sa nám tu krásne žije! Nikam nemusíme chodiť, ba dokonca ani nemôžeme, pracujeme z domu a máme kopu času. Niekedy ani neviem, čo s ním. Prosto paráda!

Úprimne poviem, už mi z toho začína trochu prepínať. Upiekol som už ani neviem koľkú bábouku, záhradu som pohrabal od napadaného lístia toľko krát, že na okolitých brezách už nič nie je, moja drahá premaľovala Oliho izbu, prečítal som už všetky knihy, čo mám v knižnici - budem musieť opäť niečo doobjednať.

Počúvam temnú islandskú harmonikovú hudbu, čo mi otvára nové obzory. Nikdy som si harmoniku nepredstavoval, ako temný nástroj na hudbu, pri ktorej sa ponoríte do hlbín svojho vedomia. Vždy to pre mňa bol nástroj nesmierne energický a veselý, spájal som si ho skôr so živelnosťou balkánu. Tento nový pohľad sa mi páči, ale v domácej "samote" znie trošku depresívne. Možno aj tá hviezdna obloha na stene tomu napomáha...

Najviac ma vytáča sedenie pred monitorom a vysvetľovanie učiva niekomu, koho ani nevidím. Šesť hodín denne čumieť do monitora ma prestáva baviť. Má to samozrejme aj svoje výhody. Nemusím cestovať, ušetrím peniaze, som doma,ale... Ale už mi to začína liezť na hlavu. Dostal som ponuku na prednášku na jeden festival, čo ma potešilo. Na chvíľu vypadnúť! No prednáška je online. Takže opäť doma, za počítačom!

Aj kultúra sa nám presunula do online prostredia. Dokonca sme urobili naše prvé online premietanie a diskusiu k filmu. Tak som si pokecal s niekym, kto aj reagoval. Nesmierne pozitívny zážitok. Aj keď, opäť online.

Ešteže máme za domom les. Keď mi to všetko už lezie na hlavu, chodím si tam zabehať a trochu vyvetrať. Kus lesa do každej rodiny! Všetko dobré vám prajem :)




Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)