Už sa to stáva tradíciou, že január mám každoročne hlavu plnú nových projektov. Niektoré sa tam objavia každoročne v tomto čase, iné zrejú a práve začiatkom roka sa mi ich podarí sformulovať a napísať. Potom opäť zrejú a keď nadíde ich čas, pustím sa do konkrétnejšej práce na nich. Takže tento rok to tu mám opäť. Ak to mám napísať v skratke, tak spolu s Tomášom Strakom pracujem na príprave mojeho prvého veľkého hraného scenára. Celkom ma to baví, lebo je to taká výborná pankáčina. A pankáčinu, to ja mám rád. Konečne sme sa trochu opäť pohli aj v projekte DOMov, ktorý už takmer tri roky spracuvávam. Začína sa ukazovať prvá krátka ukážka. To ma tiež napĺňa radosťou a presvedčením, že to nebol úplne stratený čas. Opäť sa snažím získať nejaké financie na projekt o bardejovských židoch. V týchto časoch to nie je zaujímavá téma. Asi...
Okrem toho nahrávam a píšem príbehy ľudí, ktorí toho za svoj život zažili oveľa viac, ako by zažila väčšina z nás za niekoľko svojich životov. Naposledy som sa stretol s pánkom, ako sa sám nazval, starým deduškom, ktorý prežil v Ruských gulagoch takmer desať rokov. Zavreli ho ako štrnásťročného. Pri rozhovore s ním som sa musel opäť zamyslieť nad tým, prečo u nás k totalitným režimom prechovávame až takmer posvätnú úctu. Nerozumiem tomu stále a asi nikdy ani nebudem.
Ale aj veselšie témy mám. Rozdal som prvé známky, ktoré študentov ohodnotili za polrok práce v škole. Mohli byť aj lepšie, ale čo už. Chcel som napísať, že som nikoho nenechal prepadnúť, ale uvedomil som si, že to tak nie je. Pätiek som rozdal tiež požehnane...
Chcel som tento rok naučiť deti bežkovať, ale to sa mi asi nepodarí. Snehu máme veľmi málo. Skôr je to taká zamrznutá krústa. Možno o rok!
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)
Comments