Odsťahovali sme sa pred štyrmi rokmi z najhlavnejšej dediny, aby sme naše deti vychovali na dedine, aby sme sa nemuseli náhliť zo školy na krúžky stále dookola, aby sme mali viac času, aby sme boli spolu. Jediná nevýhoda tohoto našeho životného projektu je, že ja tu na východe nemám prácu. A tak toho času doma veľa netrávim. Najnovšie mám projekt, ktorý skončím až posledný septembrový deň a dovtedy cestujem po našej krajine a nakrúcam a nakrúcam. Z času na čas sa mi podarí doma prenocovať. O to viac si užívam tie chvíle, keď som doma. A keď tam nie som, tak ma moja rodina zásobuje obrázkami toho, čo sa u nás deje. Spoločné chvíle využívame na výlety a bláznovstvá. Spoločne lietame v oblakoch a snívame. O čomkoľvek! Sem tam si uletíme aj takto, na balónikoch. Do diaľav :) Máme bohatú fantáziu. Na výlety do ďalekých svetov toho nepotrebujeme veľa...
A keďže som si vymyslel, že pre RTVS natočím krátky dokument o Zborove, využívam momentálne týždenné nakrúcanie na to, aby som bol doma. Ráno, pokiaľ všetci spia si zabehám. Dedinku zahaľuje nádherný opar, slnko hádže nesmelé lúče, ktorými osvetľuje hrad na kopci. No proste nádhera. Pokiaľ sa rodinka zobudí stihnem aj raňajky a kávu na terase. Slniečko ma príjemne vyhreje a deň sa môže začať. Aj pracovné povinnosti tu na dedine ubiehajú akosi inak. Neviem či rýchlejšie, alebo pomalšie. Jednoducho inak... A keď sa priblíži večer, môj deň končí tam, kde začal. Na terase. Ale namiesto kávy pijem víno. Čo viac si želať?
Už sme tu štvrtý rok a dodnes som neoľutoval ani raz rozhodnutie odísť sem. Možno aj pre to, že tu nič nie je. Nič, čo by mohlo chýbať namyslencom a obmedzencom. Zároveň je tu všetko, čo by nemalo chýbať deťom. Keď tak pozerám na rôzne posty rôznych ľudí, ako túžia aby ich deti vyrastali v prostredí, ktoré si pamätajú oni zo svojho detstva, tak my to tu všetko máme. A netreba veľa. Len sa vzdať komfortu veľkomesta s jeho zápchami a obchodnými centrami. Stačí sa odsťahovať na dedinu. Veď čo je lepšie, ako mať dom pod lesom, blízko rybník, potok, lúky a kopu času?
Iste, stále je tu neistota toho, či budem mať prácu. Ale s tým žijem odkedy som začal robiť v televíznej brandži. Jediná moja istota je pokoj, ktorý doma mám :) aj vďaka mojej rodine!
PS: takéto čudo žije v našom potoku. Nikdy by som nepovedal, že je tam taká čistá voda. Deti sa chodievajú pozerať na raky a počítajú ich.
/Fotečky sú od mojej drahej, ktorá ma nimi zásobuje vždy, keď nie som doma./
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)