Sedím si tak vo vlaku a nudím sa. Už sa mi nechce ani čítať, ani počúvať hudbu. Skočil som teda do reštauračného vozňa na raňajky. S prázdnym bruchom je to bieda... A pomohlo. Keď som sa vrátil, poznačil som si niekoľko postrehov, z mojich doterajších ciest:
(1)
5:32
Ranné IC-čko smer Kysak - Bratislava.
Bam-bam, bam-bam, bam-bam,...
unáša ma do ríše snov.
Keď sa prebudím, niekde pri Žiline, sedí oproti mne pán v bielej košeli s kravatou.
Nervózne telefonuje, hľadá kontakty, posiela správy.
Má sa stretnúť s premiérom. Práve sa dozvedel, že Soták s nimi vyjebal.
Takto sa u nás robí politika!
Bam-bam, bam-bam, bam-bam,...
opäť sa vraciam do ríše snov.
(2)
Sedím v prvej triede.
Vlak bol nafúlovaný a zase taký rozdiel v cene to nie je.
Oproti mne žena.
Telefonuje. Už asi hodinu!
Je to učiteľka.
Riaditeľka, tá piča, na nej sedí. Serie ju to.
Je asi v mojom veku, ale vyzerá staršie.
Chcela sa zatraktívniť rúžom...
Ide zo skúšky. Dnes dala dve.
Žeby bola mladšia ako ja?
Začínam ju ľutovať.
(3)
Vždy v konečnej stanici ma naserie hlásenie:
"Teší nás, že ste si na vašu cestu vybrali našu spoločnosť."
Ja som si nič nevyberal. Nemám na výber!
(4)
Mobilný bar sa pomaly s rachotom posúva vozňom.
Už z diaľky počujem: "Káva, čaj, pochutiny! Káva, čaj, pochutiny!"
Zastaví pri mne, lebo vedľa dostal niekto chuť na debrecínsku bagetu.
Zrazu sa dovalia dve cigánočky, klesnú do prázdnych sedadiel oproti mne
a jedna hovorí: "Rasťík, nebuď kokot a daj dve vodky. Nech tu nie je nuda!"
Až teraz som si všimol menovku na veste jeho uniformy.
Rasťo to ešte dlho nevedel predýchať.
Mňa to aspoň na chvíľu vytrhlo z cestovnej letargie.
(5)
Rasťo z mobil baru nevie pochopiť, prečo nikdy nechcem kávu zadarmo.
Stojí vedľa mňa a s úsmevom na tvári mi ponúka kávičku s mliečkom, v cene lístka.
V jednej ruke drží dva sáčky, v druhej pohár horúcej vody.
Ja zdvorilo odmietam. Vždy!
Ako môže niekto túto chemickú zmes ponúkať ako kávu?
Ani to nevonia ako káva! Toto fakt nechcem ani zadarmo!
(6)
S kávou je to vo vlaku problém.
Odkedy si nemôžem vybrať dopravcu,
nemôžem si vybrať ani kávu.
Viac som toho dnes nestihol zaznamenať. A keď som vystúpil, už to nešlo. Snáď nabudúce. V piatok cestujem domov. To by mohla byť najbližšia príležitosť!
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)