• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /10 rokov na Tatranských štítoch/


Tak sme sa opäť celá partia tradične stretli 8.júla v Tatrách, aby sme druhý deň skoro ráno vyliezli nejaký ten kopec. A keďže tieto naše stretnutia sa konajú už desiaty rok, tak padlo rozhodnutie, že sa stretneme presne tam, kde pred desiatimi rokmi. A tak naše kroky viedli na Sliezsky dom. Nejaký ten piatok od toho našeho prvého stretnutia prešiel a tak sa nám tento rok podarilo vytvoriť aj menší detský kútik. Večer sme dali nejaké to pivo a povedali sme si, kto s kým a kade pôjde. Lebo, nie každý má chuť sa škriabať po náročných cestách. "Segra" vybrala pre nás Martinku a zvyšok našej výpravy šiel Gipsiho feratou. Mne sa tá naša trase veľmi páčila. Výhľady boli nádherné.

Na zadnom Gerlachu sme sa na chvíľku zastavili, doplnili sily a pozreli na zvyšky lietadla, ktoré tam je od druhej svetovej vojny. Tak som si hovoril: "toto keby videl Oli! Ten by odtiaľ nechcel odísť :) " No Oli dostal lepšiu ponuku. Bebe zobral dron a rozhodol sa, že počká časť našej výpravy pri Batizovskom plese, kam schádzali. A Oli sa vybral s ním. Ani nie tak kvôli plesu, ako kvôli dronu. Veľmi sa tešil, lebo Bebe mu sľúbil, že ho môže riadiť. A to teda nebolo treba hovoriť viac :)

Nuž teda, po desiatich rokoch sme teda opäť dali ten Gerlach. Na vrchole bolo krásne. I sme zaspomínali, i sme nechali nejaké tie horalky pre Dagyho. I kešku som sľúbil Olimu, že tam zalogujem, ale okrem bordelu mi nič nepadlo do oka. Tak tam kvôli nej asi budem musieť ešte raz ísť...

Na zostup nám "segra", alebo náš vodca, vybrala cestu cez Velickú próbu. Tou sme sa pred tými desiatimi rokmi štverali hore. Pri zostupe ma chytili nejaké žalúdočné nepríjemnosti. Najskôr som myslel, že to je z vyčerpania, alebo dehydratácie. Ale pil som dosť.... Nuž, nejako som to dal aj dole, aj keď som sa necítil veľmi príjemne. Potom som na dva dni úplne odkvecol. Na poslednej výrobe v Kokave celý štáb obchádzal nejaký vírus. Len ja som sa mu šťastne vyhýbal. A zjavne si ma pekne počkal. Tým výstupom som sa unavil a potom už nemal veľkú robotu ma skoliť. To ale neznamená, že budúci rok v rovnakom čase sa nestretneme opäť. Už teraz sa teším. Hlavne na to stretnutie. Tie naše výstupy sú také milé malé bonusy. "Segra" predbežne vybrala výstup na Žabieho koňa. Údajne taká Tatranská horolezecká maturita. Nuž, nielen vek sa nám uberá k vyšším číslam, i naše túry sú čoraz náročnejšie:) Asi budem musieť na ten budúci rok i čosi potrénovať... Nechám sa prekvapiť, ako to nakoniec ten budúci rok skončí. Takéto prekvapenia mám rád :)

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#šťastienavýchode #bardejov #peterkováčik