Tento víkend je moja drahá na nejakom detskom predajnom evente a ja som s deťmi doma sám. Mne to teda neprekáža, ale moja drahá od nich odchádzala na dlhšie prvý krát. Čo vám budem hovoriť o lúčení. I slzičky padali :)
Nuž ale celému tomuto predchádzali jej prípravy. Už niekoľko týždňov pred odchodom pripravovala a balila tovar, aby všetko bolo v najlepšom poriadku. Vybrali jej dva produkty a tak mala toho naozaj dosť. Bežné akcie s deťmi ostali na mne. Našťastie som už dlhšie nemusel nikam cestovať. Čo ale na druhej strane znamená, že nič nezarábam. A tak som sa teda venoval deťom. Dorka mala ísť zo škôlky do divadla. Všetkým povedala, že s ňou ide do divadla tatinko a že mi dá jej kravatu, aby som vyzeral tak, ako sa patrí! Ráno, keď vstala a začala sa obliekať, vzala ma rýchlo za ruku a utekala do nášho šatníka. Ona mi vybrala, čo si mám obliecť. Prebehla mojimi košeľami, vybrala aj sveter a jediné sako, ktoré mám. Priniesla všetko mojej drahej a nechala ešte posúdiť maminke, či to tak môže byť. Mne neostávalo iné, ako sa po rokoch opäť nasúkať do saka. Na moje prekvapenie som sa do neho ešte zmestil :)
Pred škôlkou som bol jediný tatinko, ktorý šiel s dcérou do divadla. Teda bol tam ešte jeden, ale bol aj s maminkou. Takže som bol jediný, ktorý šiel sám s dcérou. Dorka samozrejme každému ukazovala, ako ma vyobliekala a že som si dal aj voňavku, aby som krásne voňal. To ju na chvíľu zarazilo, lebo ona si voňavku nedala a hnevala sa, že sme jej nepovedali, aby si ju dala. Lebo ako to mala vedieť!
Divadielko sa deťom páčilo. Ja som už trošku náročnejší. Ale scénografia bola super :) Cestou autobusom sme videli vojenské vrtuľníky, delo, motorový vlak a jeden nákladný s dvoma modrými rušňami. Toto všetko sme museli zvestovať Olimu, lebo on môže vlaky, delá aj vrtuľníky. Nuž, pokiaľ moja drahá balila svoje výrobky do balíkov, ja som si pekne užíval divadielko a chvíle s mojou dcérou :)
A to nehovorím o tom, že cez víkend s Olim naštartujeme štvorkolku a trochu zablatíme okolie. Proste, čaká nás príjemný víkend v trojici. My sa nestratíme :)
A ešte jedno veľké vyznamenanie pre mňa. Môj syn zjedol polievku, ktorú som mu navaril a dokonca sa vyjadril, že maminka už môže variť aj takúto. Že mu chutí a bude ju jesť. A to je čo povedať! Pretože Oliver teda hocičo nezje...a v sobotu ráno, nás čaká na raňajky báboučička, ktorú si upečieme... nestratíme sa v tom šírom svete, určite nejako prežijeme :)
PS: Tak dnes poobede som sa od syna dozvedel, že tá polievočka mu veľmi nechutí, lebo je príliš sladká. Ale nechcel zraniť moje city, tak povedal, že je výborná. Bolo mi to treba?? :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)