Pôvodne som chcel o inom. Na veselšiu tému, ale máme tu ten deň obetí holokaustu a tak aktuálne pár riadkov aj k tejto udalosti, v súvislosti s mojim novým domovom. Vždy som každému hovoril, do akej úžasnej dedinky som sa to ja presťahoval. Na kopci nad dedinou máme hrad, v obci boli do druhej svetovej vojny dva kaštiele, dokonca aj početná židovská komunita. Cintorín mám pod oknami, no iné pozostatky po histórii židov sa nedochovali. Našu dedinku pekne rekonštruujú. Kostol, ktorý ako jediný po kaštieli ostal, začali reštaurovať a organizujú v ňom rôzne kultúrne podujatia. No pekný príklad živej obce. Samozrejme, kto nechodí do kostola, ten nie je správny zborovčan!
I začal som pracovať na filme o rekonštrukcii starej synagógy v Bardejove. A keďže som človek zvedavý, pýtal som sa na osud miestnej židovskej komunity. Pretože po vojne prestala židovská obec v tomto priestore existovať. Ak niekto prežil nacistické besnenie, ušiel pred tým boľševickým. Veľa židov tu neostalo. Z viacerých zdrojov sa mi donieslo, že Bardejov je také mesto nikoho. Lebo počas Slovenského štátu z jeho okolia vyviezli takmer 4000 židov do koncentračných táborov. A ich majetok dostali za odmenu rodu verní Slováci, čo sa radi parádili v uniformách hlinkovej gardy. A po vojne, zase tí, čo podporovali ideológiu jednej strany. A tak vzťah k mestu a miestu ostal u obyvateľov taký - nijaký. Po rozprave o nie príliš dávnej histórii som došiel až k informácii, že milí zborovčania počas Slovenského štátu ašpirovali na bielu zástavu. To značilo, že mesto, či obec je úplne rasovo vyčistená. To ma teda zaskočilo. Taká pekná, kresťanskými hodnotami skvejúca sa obec... Už mi nie je také divné, že kotlebovci tu vo voľbách získali 13% hlasov. Nejaký základ pre túto stranu pravdepodobne ostal ukrytý pod rúškom tradičných hodnôt... Asi sa začnem venovať histórii tohoto miesta trošku podrobnejšie. Táto časť našej krajiny to v oboch svetových vojnách pekne schytala. Viedli tu fronty a veľmi ťažké boje. Veď okolie je plné vojenských cintorínov. Mal by som začať deťom hovoriť aj o temnejšej stránke histórie našej obce. Nuž, každá obec má svoju históriu...
Nič z toho zatiaľ nemám overené, ale už len to, že sa o tom takto hovorí je dosť. Veľa zaujímavých osudov tu v okolí máme.
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)