top of page

Ako som na Východ za šťastím išiel /prvé jabĺčka pre moje deti/

Writer's picture: Peter KovacikPeter Kovacik

Asi ako každý rodič, aj ja som už musel riešiť problém, či dať alebo nedať počítač deťom. Hlavne Oliver ho strašne potrebuje! Aby si mohol robiť úlohy, hrať sa a pracovať. Podotýkam, že žiadne úlohy na počítači robiť nemusí. Jeho jediná úloha v uplynulom školskom roku bola naučiť sa čítať, písať a počítať. Nuž ale tatinko má jabĺčkové hračky a deťom sa veľmi páčia. A okrem nich aj maminke. Už dostala mini jabĺčko, no chcela by aj jabĺčkový notebook. Lebo tatinko si taký kúpil, aby mohol pracovať aj na cestách a všetkým sa zapáčil, pretože je malý, ľahký a výkonný. A tak ma otravujú všetci, aby som im taký kúpil. Moja drahá už trochu poľavila a sľúbila Olimu, že keď sa bude dobre učiť, dostane počítač. Tak som uvažoval, že mu teda zaobstarám niečo z oknovým operačným systémom, aj keď už som z toho vyšiel a neorientujem sa v ňom. Ale čo by som neurobil pre deti. No Oli trval na tom, že on iný ako strieborný jabĺčkový nechce a radšej teda žiadny ak nie ten! Toto jeho posadnutie jabĺčkom došlo tak ďaleko, že sa rozhodol, že si ho sám urobí. Našťastie moja drahá používa pri návrhoch kartóny a máme aj nejaké magnetické „gombíky“. Oli teda skočil na dielňu, zobral kartón, zohol ho, nalepil magnety a jeho prvé jabĺčko bolo na svete. Teda takmer. Potom ešte došiel za mnou, aby som mu nakreslil klávesnicu, monitor a samozrejme jabĺčko, ako mám ja.

Chvíľu na to dobehla s kartónom aj Dorka. A tak sme v jedno popoludnie vyrobili dve jabĺčka. Moje deti si urobili notebooky presne podľa svojej predstavy. A to že boli iba kartónové, nikomu nevadilo. Hneď sa na nich pustili do práce. Pozerali si videá, hrali sa hry a pracovali. Bavilo ich to takto intenzívne asi týždeň. Dokonca pobláznili aj deti na ulici a druhý deň si priniesli kartónové počítače a sedeli všetci u nás na verande a pozerali do kartónových monitorov, smiali sa na videách a hrali hry. Po dvoch týždňoch som myslel, že už tento ošiaľ prešiel. No nebolo tomu tak. Stále si z času na čas deti svoje jabĺčka vezmú a riešia si na nich svoje veci. Naposledy si Oli pozeral video o jeho obľúbenej mačke. Pozeral do kartónu asi 15 minút. Niekedy tak rozmýšľam, či mať takúto fantáziu je pre tento svet dobré. Ale samozrejme ich v ich hrách podporujem a niekedy si aj ja s nimi na kartónovom jabĺčku niečo pozriem. Veď ako hovorí moja drahá, tiež som v realite tohto sveta nie príliš často. Možno časom vymením aj ja svoje jabĺčko za kartónové a budem si robiť imaginárne scenáre :) Odvaha mi na to nechýba :)

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.

Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

0 views0 comments
bottom of page