Ako som už niekoľko krát spomínal, po tom, čo som sa presťahoval za svojím šťastím na východ našej krásnej banánovej republiky, musím aspoň dva krát do mesiaca cestovať do našej najväčšej a najhlavnejšej dediny, aby som zarobil nejaké chechtáky. Lebo ani na východe sa nedá žiť z ničoho. Peniaze jednoducho treba aj tam. A keďže som už tvor lenivý, rozhodol som sa, že cestovať budem vlakom. Má to svoje obrovské výhody.
Po prvé: moja cesta je takmer 500 kilometrov. Zažívať takúto štreku za volantom auta, je už asi iba pre mladšie ročníky. Nechce sa mi sedieť samému v štvorkolesovom tátošovi, ani keď nám naša úžasná vláda zabezpečila diaľničné prepojenie už takmer na celej mojej trase. Keďže chodím cez Banskú Bystricu, diaľnicu, alebo rýchlostnú cestu nemám už len cez Donovaly.
Po druhé: keď cestujem vlakom, pokojne môžem chodiť neskoro večer, či skoro ráno. Vo vlaku si trošku zdriemnem a všetko je v pohodičke.
Po tretie: nemusím sa tlačiť v zápchach v našej najväčšej dedine. Momentálne je dopravná situácia v krásnom meste na Dunaji naozaj zúfalá. A lepšie to dlho nebude...
No jeden z najhlavnejších dôvodov, prečo túto vlakovú tortúru podstupujem s radosťou je to, že vždy keď z domu odchádzam a keď domov prichádzam, moja drahá ma odprevádza do Košíc. Nie je to pre nás nijako finančne výhodné. Ale istá výhoda tu je. Ráno odvezieme deti do školy a škôlky. Potom nás čaká cesta do Košíc. A tu prichádza pointa. Už dávno som nebol nikde s mojou drahou sám. Keď sa teda úspešne zbavíme detí, máme pred sebou celý deň, ktorý trávime vo dvojici. Prechádzočka starým mestom, kávička, koláčik a nakoniec dobrý obed. Potom sa musíme rozlúčiť a každý ideme iným smerom. Kým sa pri mojom návrate opäť nestretneme na našom rande v metropole východu. Takto si pekne užijeme deň! A musím povedať, že krajšie chvíle som s mojou drahou už dlho nezažil. Keď sme samy a môžeme sa len tak túlať uličkami. A aj napriek tomu, že tu nemám čo robiť, vždy sa teším na cestu domov. Aj preto sa oplatí cestovať vlakom! :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.
Túto sériu textov som začal písať pre časopis GAMBATY, kultúrneho zinu z bardejovska, nielen však len o bardejovskej obskurnej kultúre… Ale keďže mojich zážitkov tu je veľa a GAMBATY vychádza v náhodných intervaloch, tak niektoré texty sa zjavia na mojom blogu skôr, ako v GAMBATOM.