Tak sa mi nejak stalo, že v polke októbra mi pristáli na pracovnom stole letenky do Fínska. Spoločne s našimi študentmi ma čakala cesta na projekt ErasmusPlus. Vybrali ma ako dozor. Dodnes neviem, prečo práve mňa. Nie som si istý, či by som mal na niektoho dozerať. Každopádne ma to potešilo, lebo v tejto časti Fínska som ešte nebol. A hlavne, bola veľmi malá pravdepodobnosť, že by sa mi mohlo podariť vidieť polárnu žiaru. No nevyuži takú príležitosť!
Cesta vlakom z Košíc do Prahy - natlačený na ležadlách s piatimi dospievajúcimi chalanmi bol zážitok sám o sebe. Z Prahy našťastie už letecky Helsinky a Oulu. Odtiaľ autobus do Raahe. Cesta zbehla. Raahe je malé mestečko a aj cez letnú sezónu je tam pomerne pusto. My sme prišli mimo hlavnú sezónu. Leto pomynulo, sneh ešte nenapadol. Ideálne miesto na nič nerobenie. Aj keby som chcel, nebolo čo. Mojou úlohou však nebolo nič nerobenie, ale odkukanie dobrých vecí z miestneho systému vyučovania. A veruže sa niečo našlo, čo by som implementoval do nášho systému. Prvá vec - na hodiny nezvoní. Všetci predsa vedia, kedy hodina začína a kedy končí. Aj to, či je potrebné na hodinách byť. V triedach ticho aj bez pedagógov, všetci pracovali na svojich projektoch. Samozrejme nejaké to doťahovanie sa tam bolo. Ale ak sa chceli študenti pobaviť o niečom, čo nesúviselo s hodinou, potichu odišli z triedy, aby nikoho nerušili. Podebatovali a vrátili sa späť. Pedagóg vysvetlil zadanie a potom už len konzultoval. Radosť pracovať :) Technicky musím pochváliť našu školu, lebo v ničom nezaostáva za tou, v ktorej som bol. Niečo majú iné, niečo lepšie, ale niečo zas horšie. Takže porovnateľné vybavenie. Druhá vec, ktorá ma zaujala bolo, že neštudovali iba deti. Vo Fínsku je to tak, že do školy môže prísť hocikto. Ak niekto potrebuje zmeniť svoju kvalifikáciu, alebo si len vyskúšať niečo, čo vždy chcel a nikdy nenabral odvahu, zapíše sa do školy. Tí, čo majú viac ako 18 rokov, zaplatia školné 50€ a môžu využívať všetko školské vybavenie. A tak som tam stretol pani, ktorá sa rozhodla, že vyskúša maľbu a prácu s keramikou. Lebo, možno to bude to, čo ju bude baviť a mohla by sa tým živiť. Prečo nie? Vyskúšali sme si ako sa robí motiou capturig. Zaujímavé pre deti, aj pre mňa.
Veľká výhoda tejto krajiny je, že alkohol nepredajú nikomu, kto má menej ako 21 rokov. Dokonca iba v špecializovaných predajniech, kde vstúpite až po preukázaní veku. Skvelá vec, ak má človek na krku päť dospievajúcich chalanov, ktorí myslia iba na to, kde sa opijú. Takže povinnosť ich na každom kroku strážit sa výrazne redukovala :) Aj vďaka tomu som si tento výlet naozaj užil. Stihli sme aj niekoľko výletov po okolí. Škoda len, že fúkalo. Niekedy dosť nepríjemne. A čo spomínana polárna žiara? Samozrejme aj tú sme chceli vidieť. Sledovali sme kadejaké aplikácie, ktoré predpovedajú jej výskyt. Jeden večer sme mali dokonca 70% šancu. A tak sme sa vydali na breh mora, aby sme mali čo najmenší svetelný smog. Stáli sme tam takmer štyri hodiny, videli sme padať hviezdy, ale polárna žiara sa neukázala. Nevadí, o dôvod viac sa sem vrátiť!
PS: a dostal som aj certifikát :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)