Nejakým nedopatrením som sa dostal ako dozor našich študentov do Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Neviem prečo a ako došli ku mne, ale stalo sa. Koniec koncov, dobrý výlet nie je zlý. Mňa na tom ubíja len cesta, keďže sme mali ísť autobusom. Osemnásť hodín v autobuse. V zásade zo štyroch dní sme dva precestovali. Na takéto srandy som už asi starý. Ale predsalen som tento zážitkovo poznávací koncept absolvoval. Po ceste som musel na krátku prechádzku pred večerou. A neoľutoval som. Príjemné počasie a ešte aj slnečné počasie mi napravilo nechuť z cesty. Aj na večeru mi vytrávilo, takže pohoda.
Po večeri som sa vybral ešte pozrieť nočné mesto a zablúdil som až k Chrámu Matky Božej v Štrasburgu. Nádherná gotická katedrála. Vždy, keď som mal na tomto výlete voľno, zašiel som ju obdivovať. No nedostal som sa dnu. Buď som prišiel neskoro, alebo mali práve prestávku na dezinfekciu. Tak som si ju užil iba z von! Ale stála za to. Samozrejme nezaostávalo ani staré Alsaské centrum. Krásne drevené fasády, zdobené stropy, všade kvety... No proste paráda.
Každý večer som si užíval prechádzku úzkymi uličkami. Samozrejme nebol to hlavný dôvod našej návštevy v Štrasburgu. Ten bol návšteva Európskeho parlamentu. Deti mali pripravený program a v priestoroch majestátnych budov mali stráviť celý deň. To sa nakoniec aj podarilo, ale nie tak, ako sme plánovali. V Europalramente nie celkom zvládli koordináciu registrácie. V rade na osvedčenie, že môžeme vstúpiť, sme strávili asi tri hodiny. Paradoxne všade dbali na to, že ľudia musia dodržiavať proticovidové opatrenia a nechali čakať v rade asi päťťisíc ľudí, ktorí sa na seba tlačili v nádeji, že sa im podarí dostať cez pánka, ktorý kontroloval registrácie. Ten po pár ľuďoch, otvoril plechovku koly a z chuti sa napil, aby mohol po krátkej pauze opäť vpustiť niekoľko šťastlivcov. My sme mali šťastie, že sme dorazili pomerne skoro. Od pánka sme neboli ďaleko, ale aj tak celý proces registrácie trval asi tri hodiny a deti zmeškali všetky podujatia, na ktoré sa prihlásili. No parlament sme si nakoniec pozreli. Do Štrasburgu sme prišli na pozvanie europoslanca Miroslava Radačovského. Ochotne deti previedol celou budovou, teda časťami, ktoré boli prístupné.
Druhý deň sme ale už radšej neriskovali a zvolili sme dopoludnajšiu exkurziu po meste. Ja som si mesto užil. Opäť som sa túlal uličkami, dal som si kávičku a nakúpil darčeky pre moje detváky. A keď som mal potulovania po meste plné zuby, zašiel som do Múzea moderného umenia.
Úprimne, ani som nevedel, čo od neho čakať. Len sa mi nechcelo chodiť po meste, lebo tam dosť fúkalo. O to viac ma prekvapilo, že som tam videl naozaj niekoľko unikátov. Obrazy od Kandinského, dokonca jeden od Moneta, tri kúsky od Picassa, niekoľko zaujímavých sochárov, ktorý sa narodili v Štrasburgu a dokonca jedna socha od Rodina. To ma fakt prekvapilo. Samozrejme niekoľko mladých francúzskych umelcov a jedno obrovské plátno od Gustava Dorého, pri ktorom som sa zdržal hodnú chvíľu. Po umeleckom zážitku ma čakala už len cesta domov. A teda ďalších osemnásť hodín v autobuse. Dorazil som v zdraví.
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)