Tak, konečne mám svoje pracovné miestečko.
Čakal som naň viac ako šesť rokov. Chcel som napísať sedem, ale moja najdrahšia manželka ma opravila, aby som nepreháňal. Je to len niečo viac ako šesť rokov. Doteraz som okupoval Oliho izbu a keďže z neho už vyrástol poriadny pubertiak, aj jeho teší, že som izbu opustil. Bude ju mať iba pre seba. Samzrejme, bude ju treba dokončiť. Lebo pokiaľ som tam mal svoje pakšametle, neriešili sme dokončovanie izby.
Veľmi dlho stála vedľa domu obraovská kovová konštrukcia a postupne chytala hrdzu. Povedal som si, že ak nezačneme stavať, nikdy tú zimnú záhradu s pracovňou nedokončíme a celá konštrukcia sa rozpadne. Spolu so svokrom sme vyrobili základovú dosku. Išlo nám to pekne od ruky. Pekne sme sa s ňou vyhrali. Popri tom sme začali upratovať aj priestor pod našou hlavnou terasou a pretvorili sme ho na letné posedenie. Keď sme ho dokončili, moja drahá sa rozhodla, že taká menšia teraska bude aj pred pracovňou a tak sme sa dali do betónovania schodov. Bednenie nám prišiel urobiť majster, ostatné sme opäť zvládli svojpomocne. A keď už všetko bolo pripravené, rozbil som prasiatko, vybral účty a nechali sme si naceniť stavbu. Vyšlo nám len na potiahnutie múrov...
Takto naša vysnívaná zimná záhrada a pracovňa opäť nejaký čas ležala ladom. Po nejakom roku sme opäť zohnali nejaké peniaze a nechali sme urobiť strechu a okná. Už nám aspoň nepršalo :) Získali sme zároveň obrovskú chladničku, kde sme celú zimu mohli skladovať potraviny. No k pracovni a zimnej záhrade to malo stéle ďaleko. Na jeseň minulého roka ma oslovili z RTVS, či pre nich nebudem vyrábyť príspevky do Očkovacej lotérie. Úprimne, veľmi sa mi do toho projektu nechcelo, keď som však počul, aká bude odmena, vedel som, že zimnú záhradu a pracovňu budem mať. A tak sme opäť nechali naceniť, čo by to celé stálo. Honorár na dokončenie našého sna postačoval.
Musím priznať, že keby som kúpil susedný dom, asi by ma to stálo menej, ako dokončenie prístavby. Ale mám pracovňu! Dokončili ju tesne pred Vianocami a pre mňa to bol najkrajší darček, aký som kedy dostal. Na tento kus priestoru som sa tešil, odkedy sme sa presťahovali do Zborova.
Hneď, ako bol priestor hotový, presťahoval som svoje veci. Za prvé som doma uvoľnil kopu priestoru, ktorý vieme využiť inak, za duhé som dlhšie čakať nevydržal. A samozrejme, hneď som začal svoju precovňu využívať. Neskoro som si však uvedomil, že som nenastavil kúrenie. A tak, po tom, čo som poriadne prechladol, začal som študovať manuál na vykurovanie. Dnes už podlahové kúrenie pracuje tak, ako má. Teplota v pracovni sa pomaly blíži k tej, ktorú som tu chcel mať už dávno... To prechladnutie bola daň za moju neptrpezlivosť. Aj keď ma to trochu hnevá, lebo som bol doma takmer dva mesiace s postcovidovým záplom pľúc. Tak dúfam, že pri najbližšej kontrole bude všetko v poriadku. Už sa mi nechce doma sedieť. Hlavne, treba ešte pracovňu dokončiť a niekde na to musím zarobiť... No aj tak si užívam kávičku s výhľadom na našu dedinu:)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)
Comments