Tak nejak sme si zvykli, že cez leto deti behajú po dedine a domov prídu, len ked ich pritlačí hlad. A samozrejme oznámiť, ak idú niekam ďalej. Dorka začala chodiť s kamarátkami na ihrisko. Ked zazvonil telefón a pýtala sa, či môže ísť na ihrisko, najskôr som rozmýšľal, kde my v dedine máme detské ihrisko. Ale keď povedala, že maminka jej to dovolila, nenamietal som ani ja. Však čo sa im môže stať na ihrisku! Jedného dňa nám Dorka hovorí: "Viete, že ja nechodím na ihrisko ale do krčmy?" " A čo také tam chodíš robiť?" - pýtame sa jej. "No predsa s kámoškami na kofolu!"
Čo vám budem hovoriť, ja som bol v našej krčme za štyri roky dva krát. Raz so svokrom na pivo, vôbec mi nechutilo. Tento východniarsky poklad, čo čapujú všade naokolo mi vôbec nejde po chuti. Druhý krát, ked bola na ihrisku dedinská slávnosť. Aj to len kvôli deťom, lebo mňa tam nič neťahalo.
Večer prišiel dedko k nám a hovorí, že ho Oli sfúkol, keď šiel na pivo. Sedel s kamarátmi pri ihrisku a s údivom na neho pozeral s otázkou: "Dedko, a ty tu čo robíš?" Aj dedko sa vrátil z piva skôr, ako naše deti...
Aspoň tie naše deti sa tu socializujú.
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)