top of page
  • Writer's picturePeter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /zlodeji bicyklov/


Ako si tak užívam leto bez práce, pozorujem, čo sa u nás v obci deje. Odvoz odpadu máme pravidelný. Okrem komunálneho odvážajú raz za týždeň aj plasty, či sklo. A z času na čas okrem tradičného plastu - teda PET fliaš - berú aj všetok plastový odpad. Na uliciach sa navŕšia vrecia so všakovakým plastom. Aj nedávno to tak bolo. Každý pekne vyniesol odpad, ktorý poctivo zbieral do vriec. Inak, máme slušnú dedinu. Pozerám, že všetci poctivo skladujú odpad, pokiaľ nepríde auto. Nehádžu to do lesa, ani do potoka. To je super zistenie. Na moje prekvapenie auto, ktoré malo odpad zobrať, iba prefrčalo ulicou a už sa nevrátilo. Po odpad prišli až o tri dni. Myslel som, že ho bolo toľko, že sa do auta už nezmestil. Prekvapil ma však pravý dôvod. Ako si tak smetiari chodili od domu k domu, zapáčil sa im jeden naozaj starý bicykel v jednom dvore. A tak ho rýchlo naložili a z dediny zmizli. Dávalo by to ešte celé zmysel, keby ho za dedinou nevyhodili do poľa. Tak, ako ho zobrali, ho tam jeho majiteľka našla.

Keď zistila, že jej chýba, zavolala na obecný úrad, či sa niekto nemotal po dedine. Boli tam len smetiari. A z úradu volali im, či náhodou omylom nenaložili aj bicykel. Tvrdili že nie. No hneď po telefonáte nasadli do auta a ufujazdili z dediny. Po odpad prišlo o tri dni iné auto. Medzitým sa našiel aj bicykel...

Mal som pocit, že bicykle sa kradli len po vojne v Taliansku. Ten ich neorealizmus sa preniesol k nám. Aj keď nie vo filmovej podobe :)

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

8 views0 comments
bottom of page