Už som si nejako zvykol na to, že musím prehodnotiť, ako vnímam svoje deti. U nás všetko riešime tak, aby ich to bavilo a tak sa vlastne iba hráme. Keď Oliver vyhral svoju prvú medzinárodnú súťaž v grafickej tvorbe, bral som to ako niečo, čo vyvrcholilo tým, že stále niečo kreslí. Keď sa mu podarilo získať medaily v plávaní, to ma už prekvapilo. Nikdy som ho nebral ako výborného plavca. Pláva, lebo ho to baví a má z toho radosť. To, že niekedy bude súťažiť, by mi ani nenapadlo. Nuž a s Dorkou je to podobne. Od malička kreslila, lebo kreslil Oli. A keď šiel na krúžok on, šla aj ona, lebo kam s ňou? A vždy to boli také milé machuľky. Ale tento rok sa jej naozaj začalo dariť. Kresby, ktoré robí, sú častokrát lepšie, ako u jej o niekoľko rokov starších spolužiakov na ZUŠke. A keďže máme doma dielňu, kde babka a maminka navrhujú rôzne doplnky, tak aj Dorka sa k nim pridala. Vždy si vezme na dielňu sadu papierov, fixi, perá a ceruzky.
Čítanie a písanie jej síce nejde, ale kresliť vie a je šikovná. A test zo slovenčiny nakoniec dala na 86%. Takže pohoda :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)