Nedávno prišla za mnou Dorka a hovorí: “Tatinko, už viem, čo budem chcieť od Ježiška na Vianoce.”
“Čo také?” pýtam sa jej.
“Fotografiu Krištofka.”
“To nebude také jednoduché” odpovedam “ Nemáme Krištofkovu fotku. Ako ti ju môže Ježiško priniesť?”
“Ale tatinko,” uzatvára debatu s úsmevom na tvári, “ veď on je s ním v nebíčku. Kedykoľvek ho môže odfotiť a poslať mi ju pod strimček.”
Aké je to jednoduché. Stačí veriť.
Dlhodobo rieši otázku, kde je Krištofko pochovaný. Stále mu stavia pomníčky. Aby mu mala kde zapáliť sviečočku.
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)