top of page
  • Writer's picturePeter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /v hlavnej dedine/


Tak som sa opäť raz vybral do najhlavnejšej dediny našej banánovej republiky. Okrem toho, že som už doma nemal čo robiť, som na to nemal iný dôvod. Ale už som polyžoval, pobežkoval a pobehal všade, kde som vládal. Žiaden bomba kšeft sa na východe nečrtal a tak som sadol na vlak a hybaj ho niečo natočiť. Samozrejme ako vždy, facku mi dal vzduch hneď po vystúpení z vlaku. Už som si privykol na čisté prostredie bez smogu. A tak mi neostávalo iné, ako si zakašľať a pokračovať ďalej.

Prácu som vykonal svedomito a hlavne tak, aby to bola viac zábava ako práca. Dokonca sa mi podarilo i čosi zabehnúť okolo Dunaja a teda i zrelaxovať. Takto si tu pekne žijem, kým sa moja milovaná ženička doma trápi s našimi zmrdmi malými. Čo vám budem hovoriť! :)

Úspory som minul, nuž asi budem musieť častejšie opäť chodiť za prácou...ešte že mám takú útulnú izbietku, kde môžem skloniť svoje kosti.

Budúci týždeň ma čakajú jarné prázdniny a keďže u nás pekne navialo snehu, môžeme si opäť všetci spoločne zalyžovať. Okrem toho som pripravil pre deti nejaké výlety, takže si ten čas pekne užijeme.

Na záver malá drobnosť. Na Valentína som dostal od mojej milovanej ženy takýto darček:

Myslím, že Oliver bude veľmi ťažko znášať, keď si dám na nohy tých jednorožcov a niekam s ním pôjdem. A veľmi bude dúfať, že si nevyzujem topánky.

Na druhej strane, Dorka mi ich hneď ako ich uvidí vezme... Nuž, je to výzva. Asi ich budem nosť všade :) Toš, užívajte priatelia!

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

16 views0 comments
bottom of page