top of page
  • Writer's picturePeter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /prituhuje nám/


Tak sa nejak stalo, že prišla zima. Nedávno sa mi jeden kolega v najhlavnejšej dedine sťažoval, že už musel škrabkať okná na aute. Druhý deň som bol ja už doma a ráno o siedmej, keď som viezol deti do školy nám bolo trošku zimno. Teplomer ukazoval príjemných mínus desať. Proste prituhuje.

/roztrasená fotečka, ale zimno mi bolo.../

Čo je ale zaujímavejšie, že mráz priniesol vlnu prituhovania aj v hlavách. Najhlavnejšia dedina sa vďaka parlamentu a Úradu vlády mentálne tiež ponorila do mínusových hodnôt. Aj v neďalekom Pezinku môžu závidieť zakomplexované postavičky, ktoré sa nám rozhodli vládnuť. Veď taký pseudo kapitán a doktor práv by pokojne mohol miesto v Národnej rade vymeniť za izbu v pezinskej liečebni. Alebo hranol z jeho stihomamom židovsko-kapitalistickým. Sú aj takí, čo by sa nestratili ani na Hraničnej u doktora Okruhlicu... Nikto by si ani nevšimol, že sa presunuli.

Môžno ich tam mali plné zuby a poslali ich do sveta na skusy... Ktovie? Nuž, keď prituhuje, tak prituhuje!

PS: podľa posledných vyjadrení tíchto pomätencov možno už nebudem až na takom východe.

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

11 views0 comments
bottom of page