Na mojich dlhých pracovných cestách ma teší moja milovaná manželka fotkami toho, čo sa deje doma v mojej neprítomnosti. Naposledy som dostal naozaj zaujímavé fotky. Prvá z nich je z Dorkinho zošita. Je prváčka a učí sa písať. A v domácej úlohe sa takto realizovala:
Veď na vlnkách by mala plávať loď! A nie hociaká! Titanic je tá pravá!
Nuž, buď z našej dcéry rastie malý génius, alebo bude nepochopená :) Mňa však táto kresba veľmi potešila. Vidieť, že sa vie pozerať na svet svojimi očami. Len moja drahá nebola nadšená. Lebo pani učiteľku asi takáto úloha nepoteší...
Držím Dorke palce nielen pri písaí. Vlastný pohľad na svet je dnes nedostatkový tovar. Budem robiť všetko pre to, aby jej zostal čo najdlhšie. Či sa to bude pani učiteľkám páčiť, alebo nie. Mňe sa to páčiť bude :)
A hneď po úlohe sa vybrala celá rodinka pre mňa do Štítnika, kde som končil nakrúcanie relácie Remeslo má zlaté dno. Oli každému v škole narozprával, že si ide vykuť meč. A ani Dorka nechcela zaostávať a nakreslila ten svoj, aby ujo kováč vedel, ako má vyzerať. Strieborný s diamantami.
Nemala šedú ceruzu, tak nakreslila odraz diamantov. Lebo na striebornom meči by sa pekne odrážali.
Čo vám budem hovoriť. Presne vie, čo chce :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)