Opäť sme si raz vymysleli pre ľudí zábavku. A to nie hociakú. Zohnali sme si zväčšovák a nejaké veci na vyvolávanie filmov. Nuž a aby to len tak nezavadzalo, hneď sme sa rozhodli, že urobíme workshop o vyvolávaní filmov. I zohnal som lektora. Môjho kamaráta, kameramana Iva Mika. Dohodli sme termín, vymysleli prihlasovací formulár a čakali. Prihlásili sa odvážlivci, ja som po dvoch mesiacoch prišiel domov, hľadal zväčšovák, lebo za ten čas sme ho stihli zapratať, pripravili sme tmavú komoru a posedenie pri čiernobielej fotografii mohlo začať.
Každý si mohol vyskúšať namiešať roztoky potrebné na vyvolanie filmu. Pred samotným vyvolávaním si všetci natrénovali zakladanie filmov do tankov, lebo to treba robiť po tme. A treba to urobiť dobre. Inak skôr ako začnete, všetko zničíte. Napätie pri vyberaní filmov z ustaľovača sa dalo krájať. Každý čakal, či na tom svojom filme uvidí nejaké exponované časti. Potešenie bolo veľké, keď sa objavili prvé plochy, na ktorých bolo badať nejaké tvary.
Vyvolať filmy bola však iba prvá časť práce. Opäť prišlo k miešaniu chemikálií a vyvolávanie fotiek. Zväčšovák sme naštartovali a boli sme radi, keď sa potvrdila jeho funkčnosť. Lebo úprimne, ležal dva mesiace u nás v sklade, zaprataný a sám. A ktovie ako dlho ho predtým nik nepoužíval. Každý si vyskúšal na úvod jednu fotku a potom už mohli prísť hodiny nerušenej práce a hranie sa. Vyzerá to tak, že účastníkov práca bavila. A tí, ktorí neboli , môžu ľutovať. Zažili sme krásny deň.