Tak a je to tu. Trochu to trvalo, ale to iba vďaka mojej dyslexii, lebo treba po mne všetko kontrolovať a hlavne čítať, či tá postupnosť písmenková je taká, ako má byť. Moja drahá by vám vedela povedať, aké to je žiť s umelcom. A keď je ešte k tomu dyslektik, to je bonus nad bonusy. Niekedy čítam deťom v knihách veci, ktoré tam nie sú, inokedy píšem veci, ktoré vôbec nechcem,... no radosť žiť. Mne osobne to nevadí, len okolie si musí zvykať. Ale ktorého umelca zaujíma okolie?
Aby som teba už neotravoval, tu je naša aprílová programová upútavka: