top of page
  • Writer's picturePeter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /symboly doby/


V poslednom čase som si začal všímať výzdobu na najhlavnejšej stanici našej najhlavnejšej dediny. Skoro ráno, keď odchádza prvé IC-čko smer Košice, tam toho veľa na pozorovanie nie je a tak pozorujem maľbu nad schodmi vedúcim k nástupištiam. Trochu som ju analyzoval. Došiel som k záveru, že všetko tu vychádza z doby, keď istý pán prišiel medzi svojich s kamennou tabuľkou, na ktorej bolo desať základných pravidiel. Vraj mu ich dal Boh. A musel to byť múdry Boh! Nechcel od ľudí nič, iba to, aby tie základné pravidlá dodržiavali. Sľuboval im za to šťastie. No ľudia ich nepochopili, nedodržiavali a neboli šťastní. Dlho sa zdalo, že našu civilizáciu nič lepšie neovplyvní. Až sa narodil ďalší pán, ktorý o sebe tvrdil, že je spasiteľ. Poslal ho ten istý Boh. Lenže ľudia ani jeho nepochopili. Zabili ho. Vznikol z toho filozofický smer a vraj aj náboženstvo - kresťanstvo. Tak ako všetko nové, aj tento smer si vybral, že bude pokračovať na základoch, ktoré tu boli. No naďalej ignorovali tých desať základných pravidiel, aj napriek tomu, že ich vtĺkali do hláv už deťom. Aby nestratili moc, začali ľudí strašiť peklo. A vymysleli súbor ďalších pravidiel. Tie predchádzajúce nazvali Starý zákon, tie ich zákonom Novým. A nenávideli židov, lebo im zabili proroka. Aj keď pri správnom čítaní, to bola vôľa Božia. Lenže oni si ukradli Boha, vieru a aj výklad všetkého, čo s ním súviselo.

Dlho sa v Európe nenašiel iný smer, ktorý by niečo zmenil. Možno pár odvážlivcov niečo zreformovalo, ale trvalo to dlho a zmeny boli kozmetické.

Potom nás, teda skôr východnú Európu ovládla túžba byť si rovnými nielen po smrti v nebi, ale aj tu na Zemi. Prišli revolucionári, ktorí tiež chceli byť nesmrteľní. A tak sme ich telá balzamovali v nádeji, že takto prežijú všetko. Stavali sme im chrámy, maľovali oltáre. Jeden taký je aj na tej našej najhlavnejšej stanici, v našej najhlavnejšej dedine. Vidím na ňom otrokov, ktorých zbavili pút, kométu, ktorá zvestovala novinu, zákon - nie už vyrytý do kameňa, ale úhľadne napísaný v knihe s červenou hviezdou na obale. Ľudia rôznych národností a rás sú spolu, šťastní. Nad všetkým sväto sväte veje červená zástava - symbol nového náboženstva. Kto by nechcel byť komunistom? Nepomohli chrámy, oltáre a ani balzam. Proroci zhnili a ich myšlienky tiež.

Naďalej tak hľadáme, ako by sme mohli našu spoločnosť zmeniť, zlepšiť, posunúť. Možno by pomohlo, keby sme začali tým, že naozaj budeme dodržiavať tie základné pravidlá vytesané do kameňa niekedy pred päť tisíc rokmi. Ktovie? Stále sme to neskúsili. Možno sú príliš jednoduché, aby sme uverili, že môžu fungovať. A možno sa ich bojíme. Lebo veď by sme potom už nekradli, nezabíjali,... Desať jednoduchých pravidiel.

Sú zakódované v našej DNA, ale ignorujeme ich. Nepotrebujeme náboženstvá, filozofie, chrámy ani oltáre. Desať pravidiel, ktoré hovoria o slušnej spoločnosti.

PS: Pýtajú sa ma čo chceme dosiahnuť demonštráciami na námestiach? Komu to pomôže, že padne vláda? Jediné, čo chcem ja, je slušnosť. Je mi jedno kto nám vládne. Toho si slobodne vyberieme vo voľbách. Slušnosť a spravodlivosť si však vo voľbách vybrať nemôžeme. Zatiaľ...

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

13 views0 comments
bottom of page