• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /všade dobre, doma najvác/


Ako to už býva dobrým zvykom, práca pre mňa na mojom milovanom východe nie je. Teda...mám nejaké pokusy spolupracovať s Košickým štúdiom RTVS, ale...ale oni zjavne nemajú peniaze na to, aby sa tam dalo robiť niečo dlhodobo. A tak túto spoluprácu radím do kategórie "keď som doma a nemám do čoho pichnúť, tak mám aspoň pocit užitočnosti". A teda je to iba kategóriu nad "práca-hobby". Čo je úplne zadarmo.

A tak chodím za prácou všade, kde sa nejaká naskytne. Najčastejšie do našej hlavnej dediny. I teraz som tu strávil týždeň v strižni, po tom, čo som desať dní menil manželku. Nuž, reality show vládne obrazovkám komerčných televízií a honorár za túto prácu si momentálne nemôžem dovoliť odmietnuť. Po prebudení si skočím na balkónik a pokochám sa pohľadom na hlavnú dedinu i blízke prihraničné západné dedinky a zasnene pomyslím na naše krajšie zajtrajšky, ktoré všetci sľubujú už niekoľko desaťročí.

Čo k tomu dodať. Ráno ako má byť...

A pokiaľ sa do tej strižne dostanem, čaká ma príjemná prechádzočka Bratislavou aj s takýmito pohľadmi:

Pod kopcom si dám raňajky a preto, že vstávam

pomerne skoro, buď sa vyberiem do strižne peši, alebo si dám niekde kávičku, posedím, porelaxujem v príjemných zelených parkoch, ktoré ponúka naša hlavná dedina unavenému turistovi a odveziem sa príjemnou bratislavskou MHD. Proste, takto by mal začínať každý deň!

Nuž a potom, potom ani neviem, ako a čo sa deje von. Sedím tak 10-12 hodín zavretý v strižni a jediné, čo vidím sú dve okná monitorov a náhľadová obrazovka. Takto pekne celý týždeň. A to som rád, ak sa mi veľdielo podarí za ten týždeň dokončiť. Lebo to tiež nemusí byť pravidlo. O to viac sa potom teším na cestu domov, v sedadle národného dopravcu a na pár dní, ktoré strávim s rodinkou, pokiaľ sa nevyberiem na ďalšie meniace šialenstvo. Toto leto ešte minimálne jedno. Ale ako som spomínal, za taký honorár by som urobil aj dve... Treba sa zásobiť niečím na zimu, lebo potom práca nebude. To sa budem venovať svojim filmom. Na to sa teším. Tie moju rodinu neuživia a tak, ak chcem robiť nejaké to umenie, musím urobiť aj nejakú tú reality...taký je život :) A možno začnem dokladoať tovar do regálov v obchodných centrách. Lebo mám pociť, že tu si každý myslí, že by ľudia mali robiť zadarmo. Tam budem mať aspoň ten príjem pravidelný. Nie len nejaké virtuálne čísla, ktoré neviem, kedy dostanem...predsa len, lepší minimálny plat na účte, ako skvelý honorár niekde vo hviezdach! A tie reality môžu robiť tí, ktorí vedia piecť rožky...

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#šťastienavýchode #bardejov #peterkováčik