Nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. A už vôbec nie, ak sú v tom zapletení Rómovia. Hlavne v našom malom bananistane! Keď som začínal zháňať informácie, na môj pripravovaný film, mal som dobrý pocit z toho, že budem robiť na projekte, ktorý môže čo-to zmeniť. Nie samozrejme doslovne. Ale v prenesenom význame. Naozaj ma oslovila myšlienka, s ktorou sa neziskovka projektDOM.ov vrhla do prestavby "myslenia" a obydlí v rómskych osadách. Veľmi im v tom držím palce a aj mojim filmom chcem prispieť k tomu, aby podobné projekty v budúcnosti našli ľahšiu cestu k realizácii. Dostal som možnosť, sledovať nielen osudy rodín, ktoré sa chcú so zlej situácie nejakým spôsobom dostať, ale aj "kuchyňu" projektu. Nie v zmysle tom, že v Bratislave sa zúčastňovať rôznych stretnutí, ale môžem ich prácu sledovať priamo v teréne. A vidieť aj to, či sa im darí alebo nie.
Naozaj vznikajú rôzne situácie. Na prvom stretnutí, kde som bol, nás všetkých mladík z Fričky nazval fašistami, ktorí diskriminujú bielych ľudí. Videl som aj, ako sa Rómske zastupiteľstvo snaží riešiť veci, o ktorých veľa netuší. Stretol som ľudí, ktorí by urobili čokoľvek, aby sa Rómovia nedostali k pozemkom, ale aj Rómov, ktorý túžia po vlastnom dome. Ešte to vyzerá na množstvo zaujímavých situácií, ktoré ma pri práci na tomto filme stretnú. Keď som v úvode mojich prác hovoril o tom, že by sa nám mohlo podariť odkryť aj mnohé otázky, ktoré sa dnes nenosí riešiť, ani som netušil, že to vôbec nebude také náročné. A to sme stále ešte na začiatku. Je koniec apríla a nikto zatiaľ nezačal stavať. Čaká nás stavebný rok, všetci dúfajú, že stavebný naozaj bude. Lebo stať sa môže čokoľvek! Držím všetkým, ktorí sa do projektu zapojili palce. Aby sa všetko podarilo a aby mohli budúci rok povedať: " Stálo to za to!"