Ako každoročne som sa 8.júla vybral do Vysokých Tatier. Už deviaty rok sa tam stretávame a pripomíname si narodeniny nášho kamaráta, ktorý už nie je medzi nami. V deň jeho narodenín vylezieme na nejaký štít a potom sa poriadne opijeme. No a hlavne sa stretneme. Tento rok chceli ísť spolu so mnou aj moje deti.
A tak sme sa zbalili celá rodinka a v piatok hybaj ho do Tatier. Okolo obeda, keď sme ešte stále nevyrazili z Bardejova, začínal som byť trošku nervózny. No ale nakoniec sme vyrazili. Zhodnotil som možnosti mojich detí a zaparkovali sme v Tatranskej Lomnici. Zo skalnatého plesa je to predsa len na Zamkovského chatu dole kopcom. A keďže sme sa rozhodli nezobrať nosič, tak to musela odšliapať aj Dorka. No a hlavne, musela sa aj vrátiť. Cesta dole nám trvala možno aj dve hodiny. Ale šli sme. Pomaličky, z nohy na nohu, no predsa. Na chate nás už všetci očakávali. Druhý deň ráno sme mali vyraziť na Prostredný hrot. Ale počasie si myslelo niečo iné. O štvrtej ráno bola taká búrka, že sme to nakoniec zrušili. Stretli sme sa pri raňajkách a zvažovali, čo a ako bude nasledovať. Zhodli sme sa, že túra na Téryho chatu bude akurát na možnosti počasie. Chcel som ísť s rodinkou na Hrebienok, aj vzhľadom na možnosti Dorky. Ale Oli ma prekvapil. Trval na tom, že on chce ísť na Terynu. Nuž, zbalil som nám batohy a vybrali sme sa teda hore. Samozrejme našim tempom. Po pár metroch ho to samozrejme prestalo baviť a začal vymýšľať, aby sme sa vrátili. No ja som už trval na tom, že keď sme sa vybrali, musíme tam dôjsť! Po chvíli hľadania výhovoriek sme sa dohodli, že keď tam dôjde, môže si za odmenu niečo kúpiť. A tak sme spolu stúpali k výšinám :)
Úspešne sa nám podarilo doraziť do cieľa. Tam nás už čakala celá naša osádka. Rozhodovali sa, kam pôjdu ďalej. Pre mňa a Oliho bola Teryna konečným cieľom. Posilnili sme sa na nej, Oli si vybral odmenu a chceli sme ísť dole. No počasie bolo opäť proti. Pustil sa pekný lejak. Tak sme čakali na chate, kým to celé prejde. Netrpezlivo som sledoval správy o počasí, prúdenie vetrov a všetko, čo by mi pomohlo nájsť nejaké okno v počasí, aspoň na cestu dole. Samému by mi to bolo jedno, ale s dieťaťom by som tam v daždi nechcel blúdiť po skalách. Mali sme šťastíčko a našli sme okno bez dažďa. Vzhľadom na počasie sa dole vybrala celá partia. Olimu sa celú cestu nezatvorila pusa. Víkend sme ukončili v Smokovci. Tam sme minuli všetko, čo sme nestihli minúť na chate, pohľadali sme nejaké kešky po okolí a nakoniec som sa rozlúčil s rodinkou. Ja som cestoval do práce. Myslím, že aj napriek tomu, že sa nám tento rok nepodarilo vyliezť na žiaden štít, bola tradičná stretávka úspešná. Hlavne ma potešili moje ratolesti, ktoré aj napriek malým protestom pekne všetko odšliapali. Tento rok aj za nás všetkých :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.
Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)