top of page
  • Writer's picturePeter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /koniec školského roka/


Vo štvrtok sme si boli zobrať naše prvé vysvedčenie. Teda samozrejme Oliho. Posledný pred prázdninový deň sme chceli dať deťom trošku oddych a nechceli sme ich budiť ako štandardne, ale trošku neskôr. Aby sa posledný deň nestresovali. No už dávno pred tým, ako som k nim prišiel do izby sa z nej ozýval veselý smiech a šuškanie. „Buďme ticho, aby nás tato nezobudil.“ a podobné srandičky. Tak som teda zavelil k vstávaniu. Pobrali sme sa aj s mojou drahou, že vezmeme obe deti skôr a pôjdeme za odmenu aj na zmrzlinku. A tak sme si mohli vychutnať rannú kávu a koláčik v príjemnej kaviarni. Nie že by u nás na terase káva ráno nechutila, ale v meste som na kávu o takom čase už dávno nebol. Takže trošku zmena. Okolo jedenástej sme zašli do školy po Oliho. Ten bol hlavou už dávno na prázdninách, lebo najskôr zabudol v šatni tašku, potom kľúče od družiny a po polhodine hľadania vysvedčenia z výtvarnej zistil, že mu ho deň pred tým zobrala jeho sesternica. Takže som s ním prebrázdil chodby miestnej školy úplne nadarmo. Ale aspoň sme sa spolu poprechádzali :)

Dorka nás už netrpezlivo čakala vo škôlke, pretože jej jedinou veľkou odmenou je, že nemusí ležať v postieľke. No a po tejto tortúre prišiel čas na zmrzlinu. Ale keď si vyberajú deti, tak to tak aj vyzerá. Naša princezná si vybrala šmolkovú. A ako som predpokladal, skončila v koši. Lebo jej taká veľmi nechutí...

V teplom štvrtkovom popoludní bola pre nás všetkých najväčšia odmena naša terasa. Tá je od popoludnia v tieni a tak keď pofúkne vetrík, nikde nie je lepšie:)

Nuž a mňa večer čaká premietanie a príjemné posedenie na terase s mojim spolužiakom. Lebo, keď už tu nemám čo robiť, tak som vymyslel autorské premietania a samozrejme k tomu patrí aj pokec po filme. Už bez publika, ale o to príjemnejší :)

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.

Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som mysle

1 view0 comments
bottom of page