Neviem kedy to presne začalo, ale môj syn ma obdarúva kameňmi. Samozrejme, časom sa to prenieslo aj na dcéru. Keď niekam spolu ideme, alebo keď idú bezo mňa, vždy mi donesú nejaký kameň. Väčší, či menší. Niekedy ma to aj poriadne štve, hlavne keď sa niekam ponáhľame a zrazu sa jeden z nich skloní k zemi a vyberajú kamienky, lebo sú nádherné a hlavne pre mňa! To potom musím prehodnotiť svoje duševné rozpoloženie a hnev nechať bokom. Veď kto by si nezobral kameň, darovaný z lásky. Stala sa mi aj taká príhoda, že som šiel meniť pneumatiky. Otvoril som v servise kufor a ten bol plný šutrov. Nie kamienkov, ale riadnych šutrov! Aj tie som dostal z lásky a vozil som ich so sebou, lebo poviem úprimne, ľúto mi ich bolo vyhodiť. Predsa len, boli darované z lásky. Nuž a tak mám nejaký ten kameň v každej taške, pomaly aj vo vreckách všetkých mojich nohavíc. Lebo z každého väčšieho výletu dostanem kameň. A vyhodiť kameň, ktorý dostávam zo slovami: „tatinko to je darček pre teba, lebo ťa ľúbim“, to sa jednoducho nedá. Tak si teda robím svoju zbierku kameňov. Kameňov, ktoré dostávam z úprimnej lásky mojich detí. A musím sa priznať, že keď dlhšie nejaký kameň nedostanem, tak mi to začína chýbať. Od istého času sú teda kamene súčasťou môjho života. Tak ako moje deti.
Prichytil som sa aj pri situácii, že ja som pozeral na zem a skúmal, ktorý kameň sa mi páči a či by sa mu potešili moje detváky. Možno tradíciu obdarúvavania sa kameňmi zavediem aj ja a namiesto darčekov pod stromčekom budeme mať štrk :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM.
Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)