Jedného pekného dňa sme sa s mojou milovanou polovičkou rozhodli, že chceme, aby naše deti vyrastali v jej rodisku. A tak, keď prišiel dlho očakávaný okamih, zbalili sme caky-paky a šup ho prvým vlakom smer Kysak. Rozložili sme svoj bejs kemp v Zborove. Samozrejme, pre mňa to bola preukrutná výzva. Veď v čase, keď sa všetci východňari húfne hrnú smer Blava, ja som sa nahrnul na Východ. Okrem nevýhod, akože tu skapal pes a nemám tu žiadnu robotu, má tento strategický presun aj jednu obrovskú výhodu. Poviem vám, nie sú tu žiadne dopravné zápchy! To bolo zdrvujúce prekvapenie pre mňa. Ale však asi aj logicky, keď sú všetci v BA.
Tak si tu teraz užívam svoj bez zápchový a bezrobotový život. Úplne odstrihnúť od sveta veľkého sa mi samozrejme nepodarilo, lebo šak rodinu treba živiť a tak sa z času na čas aj ja hrniem v húfe mládeže na vlak do našej hlavnej dediny. Autom sa mi nechce, lebo šak tam sú tie zápchy a ja mám svoj tráviaci systém rád a nechcem ho zbytočne dráždiť.
Aby som sa tu od samého šťastia nezbláznil, rozhodol som sa, že trošku pomôžem s tým čo viem, miestnym komunitám. A keďže som filmár a teda nič poriadne neviem, tak sa tu snažím presvedčiť aspoň o svojej nenahraditeľnosti vo veciach kultúrnych. A tento vysoko seba reflexný text je toho dôkazom. Takže, kto ma ešte nepozná, tak toto som ja! Môžete ma stretnúť pri prechádzkach miestnymi uličkami a popíjaním kávy v kaviarničkách francúzskeho typu. Lebo šak som intelektuál! A okrem toho, by som rád pomohol aj differenťákom.
Už len dodám na záver: AHOJ BARDEJOV! TU SOM, OTVORENÝ VŠETKÝM MIESTNYM PôŽITKOM, ČAKAJÚC NA ŠŤASTNEJŠIE ZAJTRAJŠKY.
Tento a mnoho iných textov si môžete prečítať v časopise GAMBATY, kultúrneho zinu z bardejovska, nielen však len
o bardejovskej obskúrnej kultúre…