Prvý krát sa mi stalo, že rozhodujem o tom, čo budú mať študenti na vysvedčeniach. Ani by to nebolo nič náročné, keby splnili to, čo mali. Ale keďže nesplnili, nie je veľmi čo hodnotiť. Samozrejme aj pre takýto prípad existuje riešenie. Ale myslel som, že na súkromnej škole, ktorú si niekto vyberie, takéto riešenie nebudem musieť použiť. Musím priznať, že množstvo prác som dostal až po tom, čo som ponahadzoval päťky. To sa mi zrazu začala mailová schránka plniť množstvom správ s prílohami. Aj napriek mojemu úsiliu som naozaj množstvo tých prác nedostal. Dostal som ale emaily s otázkami: " To akože za čo mám tu päťku? Nechápem!" A tak som odpísal: "To ani ja nechápem, za čo máťe tu päťku! Keby ste veci aspoň odovzdali a to ani netrvám na tom, že načas, nemusela by tam byť." A potom prichádzali ďalšie: " Vaša známka mi kazí priemer!" Nuž, to nebola moja známka...
V takomto celotýždňovom programe som mal s Dorkou prebrať aj jej školské povinnosti. Písali sme spolu úlohu. Teda, Dorka písala a ja som počúval. Hovorila všetko správne. Ale keďže má disleksiu, to, čo napísala, bolo trošku zvláštne. Pani učiteľka sa jej pýtala, kto sa s ňou učí. Podarilo sa nám urobiť v domácej úlohe osem chýb! To je skvelý výkon :)
Ešte že Dorka to vôbec nerieši. Len babka sa nad tým pozastavila, že ako sa takto s ňou môžeme učiť! Čo už. Stáva sa :)
Tentokrát to našťastie boli v prevažnej miere iba dĺžne.
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)