Veľmi rád mám hory a vždy ma poteší, keď sa prejdem len tak po lese. Je to taký môj únik od ľudí a od všetkého. V horách je človek často sám, nikto ho neotravuje, nie je tam signál, internet, televízia, židne správy. Proste oddych ako má byť. Ak tam človek aj niekoho stretne, je to rovnaký samotár, ktorý o spoločnosť nestojí. A tak stačí prehodiť pár slov a pokračovať svojou cestou. Pre mňa ideálne misto.
Raz som mojej dcére povedal, že by som veľmi rád zdolal horu, ktorá sa volá Chogori, alebo K2. Tam by ma naozaj nik nerušil. Teda, nie že by som bol nejaký borec a naozaj sa tam chystal. Ale je to taký môj tajný sen. Tteraz už nie je taký tajný, ako bol ešte predchvíľou, ale je to sen :) Nuž a moja dcéra k tomuto zisteniu pristúpila po svojom. Na nedávnom kreatívnom stretnutí, kde sa kreslilo na kamienky mi vyrobila darček:
Pre tých čo to nechápu, som to ja, ako sa v prilbe štverám na tú K2. A nebola by to moja dcéra, keby k tomu nepridala aj svoj komentár. Na druhej strane kamienka je napísané:
Milá Doruška, zatiaľ sa na ňu nechystám. Keby som mal príležitosť, určite by som ju využil a asi by bolo len veľmi málo vecí, ktoré by ma pred týmto dobrodružstvom zastavilo. Zatiaľ to vyzerá tak, že tento výstup ostane iba mojim "tajným" snom.
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)
Comments