Ako som na Východ za šťastím išiel /zima ako má byť/

Neviem ako u vás, ale nám pekne nasnežilo. Konečne máme zimu, ako by sme chceli. Nie, že by tu predtým nebola zima. Ale chýbal sneh. Aj keď nejaký napadol, dlho sa neudržal. Deti stihli postaviť iba jedného snehuliaka a to bolo všetko. No posledné dni nám priniesli viac tejto radosti. Z oblohy nám pekne každý deň padá biele šťastie a krajina je prikrytá perinou. Keď už bolo jasné, že sneh vydrží, objednal som si rukavice na bežky. Staré už doslúžili. A musím povedať, že všetko bolo načasované úplne presne. Snehu bolo akurát a mne zavolal kuriér, že má pre mňa zásielku. Hneď som šiel nové vybavenie vyskúšať. Čo ma prekvapilo, že aj deti chceli vyskúšať bežky. A keďže sme pre Dorku kúpili jedny jazdené, tak im v tom nič nebránilo. Oli dorástol do babkinych, Dorka mala svoje a ja som mal ruky v teple :)

Na lúke vedľa domu som im vyšlapal malý okruh, kde sa bláznili takme rhodinu. Keď som videl, že im to celkom ide, odbehol som si vyšlapať stopu na naše poľné letisko. Jediná chybička je, že ju musím prešlapať každý deň, lebo mi ju zafúka a zasneží. Ale nevadí, ja si to užívam. Keď už nemôžem ísť s deťmi na svah, budeme aspoň krúžiť na neďalekých lúkach.




Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)

5 views0 comments