• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /ľadový október/

Dlhší čas som sa neozval. Nie že by sa mi nechcelo, alebo by som nevedel ako, ale pokazil sa mi počítač. Pripravoval som sa na výrobu, spokojný, ako mi to pekne šlo, chcel som si dať dobrú kávu. A keď som si svoje espressko priniesol k notebooku, zrazu na ňom zhasla obrazovka a dodnes sa mi ho nepodarilo oživiť. Asi budem musieť meniť baterku. Teda, pravdepodobne budem musieť kúpiť nový, lebo výmena baterky by ma vyšla viac, ako nový kus. Tak to dnes chodí. Takže som trochu rozladený, lebo mi tam ostalo niekoľko materiálov, ktoré som nestihol odzálohovať a moja práca sa spomaľuje. Nuž ale šiel som na výrobu a aspoň som oddychoval po večeroch. A že to bola výroba!

Hneď na úvod, som dostal pekné rúško, s logom televízie a našej relácie. Doma po návrate sa kvôli nemu hneď strhla hádka, lebo obe deti ho chceli. No a po krátkom pobyte v najhlavnejšej dedine sme nasadli do auta smer Dobšinská ľadová jaskyňa.

Strávili sme v nej dva dni. Poviem vám, bez ľudí som ju zažil prvý krát. A hlavne sme mohli chodiť kam sme chceli. Pozorovali sme merania, kráčali po ľadoch, robili rozhovory. Vy sa na ne môžete tešiť pri sledovaní relácie, ktorá z toho vznikne. Vo VATe sme venovali výskumu v jaskyni dva diely relácie. Tak pozorne sledujte a pozerajte októbrové časti :)

Len vám musím oznámiť, že ten zážitok z prázdnej jaskyne sa cez obrazovku asi neprenesie. No aj tak uvidíte kopu zaujímavostí. Som rád, že mám prácu, ktorá ma baví a privádza na rôzne miesta, kam by som sa inak nevybral, alebo nedostal. Aj keď to nie je veľké umenie a ani honoráre nie sú svetoborné. Baví ma to a to je hlavé!





Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)