• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /za oknom je krásny svet/

Dní, ktoré trávime doma, už nerátam. Namiesto toho si každý deň doprajeme s deťmi prechádzku do okolitých lesov. Iste, máme za oknom lúku a za ňou les. To je niečo, čo nemá každý. A my tento náš dar využívame nielen teraz, ale vždy, keď sa dá. Tento týždeň si deti objednali luky. Aby mohli na lúke strieľať. To bolo radosti, keď prišiel balík. Dorka ani nedohrala na klavír, pani učiteľke len zakričala, že už musí ísť, lebo ju čaká brat a spoločne strieľajú z lukov.  A už bola preč. Ostal po nej len otvorený klavír a telefón, z ktorého pozerala zmätená pani učiteľka... Nebudete predsa sedieť doma, keď vás čaká nový luk!

Oli si obľúbil prechádzky po lesoch. Vždy vylezieme na nejaký posed a pozeráme odtiaľ, či sa náhodou neobjaví nejaký diviak, alebo jeleň. Keď ho sedenie prestane baviť, vystrelí z luku všetky šípy a ide sa dole. Dorka má luk, ktorý je taký veľký, ako ona. Musí vynaložiť riadnu silu, aby ho natiahla. To ju však neodrádza. Oli zase kúpil luk kladkový. Vraj lepší. Takto si tu teraz v týchto karanténnych časoch žijeme.

Máme krásne výhľady a tešíme sa, že nám v záhrade začínajú pučať stromy a kríky.





Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)