Tak sa mi stalo, že som si musel naštudovať základy svietenia. Nevdojak som ponúkol študentom, že im niečo o tom poviem. Potom som zistil, že okrem nejakých empirických vecí o tom neviem zhola nič. A tak som začal študovať rôzne techniky osvetľovania priestorov na nakrúcanie. Prišiel deň D a začal som svoje vedomosti šíriť medzi filmársku omladinu. Zavreli sme sa v malom školskom televíznom štúdiu, nanosil som tam všakovaké svetlá, zapol som iba pracáky, ktoré vytvorili takú ponurú atmosféru, premiestňoval som svetlá, vysvetľoval čo a ako a keď som skončil, zistil som, že v tom pološere polovica z nich zaspala. Snáď im to teda niečo dalo...
I takéto pekné obrážťoky som si pre nich pripravil.
Ďalšia vec, čo ma milo potešila a zároveň prekvapila bolo, že Oli prvý krát zahral niečo pre cudziu osobu na klavír. Prišiel k nám Mikuláš a ja som ho bonzol, že vie hrať. On zrazu doniesol noty a zahral. To sa doteraz nestalo. Hrá iba keď sa mu chce a len pre nás. Za štyri roky, čo chodí na ZUŠku, nebol ani na jednom záverečnom vystúpení, ktoré škola organizuje. On proste pred divákmi nehrá. Mikuláš bol výnimka :)
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som si myslel :)