• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /dobrá nálada/


Keď som sa pred časom rozhodoval, či to skúsim v učiteľskom povolaní, chcel som, aby som nemusel toľko cestovať a aby som bol častejšie doma s rodinou. Dnes, s odstupom dvoch mesiacov, priznávam, že mi ani jeden z týchto zámerov nevyšiel. Jednak každý deň cestujem dvesto kilometrov, čo mi v našich podmienkach zaberie takmer päť hodín a keďže pracujem štyri dni v týždni, tak ani toho času s rodinou nie je viac. Aj napriek tomu som si čas, ktorý trávim v autobuse na ceste, skúsil spríjemniť. Začal som tým, že som po nástupe do autobusu pekne pozdravil a poďakoval, keď mi šofér dal lístok. Najskôr na mňa všetci vodiči divne pozerali a potom sa pekne jeden po druhom pridali. Teraz, keď nastúpim do autobusu, hneď pozdravia a už mi aj podávajú lístok. Nie je ich našťastie veľa. Keďže využívam iba dve linky ráno a dve linky večer. Tak si pekne hneď z rána zaprajeme pekný deň.

V tejto mojej dobraj nálade som pokračoval i onehdá, keď som zaniesol počítač mojej drahej do servisu. A nechal som ho tam, len tak. Bez potvrdenia. Nechal som im iba moje telefónne číslo. Že sa ozvú, keď to bude hotové. A mne to prišlo ako úplne normálne. Keď mi prišla SMS, že si mám prísť po počítač, rozmýšľal som, čo im poviem. Že som si prišiel po svoj počítač? Len tak? Áno. Bez dokladu som si ho tam len tak prišiel vypýtať. A oni mi ho pekne vydali. Pamätali si ma. Takže v podstate, žiadne doklady nepotrebujete, keď dôverujete ľuďom.

Len toľko by som k tomu, že aby ste takých ľudí, čo vám budú dôverovať, stretli čo najviac. Mne to sem tam výde, sem tam nie. Ale to tom to celé je :)

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#šťastienavýchode #bardejov #peterkováčik