• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /u nás furt len tma/


Nejakou zhodou náhod sa stalo, že som od septembra začal učiť. Na strednej filmovej škole v Košiciach. Inu, hľadal som prácu, ktorá je bližšie ako Bratislava. A vyšlo z toho učenie. Moja drahá ma niekedy dávno, keď som uvažoval nad doktoranským štúdiom upozornila, aby som neplietol hlavy mladým nevinným ľuďom. Vtedy som ju poslúchol. Teraz už nie. Ale niečo iné som chcel. Ako vždy. Ráno, keď sa snažím prísť na prvú hodinu, odchádzam z domu o 04:30. A tieto krásne rána mi posledné dva týždne spríjemňovali jelene, ktoré majú práve ruju. Tak ručali, až som miestami mal pocit, že nejaký je priamo za mnou. Nebol. Aj krásne nebíčko hviezdičkové ma sprevádzalo. Chcel som vám ho ponúknuť, ale môj telefón mi nedokáže tú nočno rannú nádheru odfotiť.

Totok mi len zaznamenal.... Tak si tam prosím predstavte nádherné nebo, posiate miliónmi hviezd. Pekne vidieť Malý aj Veľký voz, Orion a kopu ďalších úkazov. A popri tom to ručanie jeleňov. No prosto nádhera. Ideálne ráno, na cetu do práce:) Aké krásne je byť učiteľom!

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#šťastienavýchode #peterkováčik #bardejov