Nie je žiadnym tajomstvom, že pre deti je najobľúbenejším členom rodiny náš kocúr MIŇA. Je to pravý dedinský kocúr. Pelech má na terase pred domom, dovnútra chodiť nesmi a veľmi rád sa túla po dedine. Žije si svoj vlastný život. Domov chodi na raňajky, obed a večeru a ešte vtedy, keď potrebuje našu prítomnosť. Čaká, kedy ho niekto pohladí a trochu sa s ním pohrá. Najčastejšie si ho takto ochočí Oli. Je to jeho parťák. Keď odchádzame na dlhší čas z domu, lúči sa s kocúrom a slzy má na krajíčku. Keď sa vrátime, je to prvý člen rodiny, za ktorým sa rozbehne a zvíta sa s nim. Je medzi nimi naozaj veľmi zvláštny vzťah. Oli o ňom dokonca napísal svoju prvú básničku, ešte v prvom ročníku školy.
Tento náš kocúr MIŇA, je aj veľký bojovník. Neraz nám to dokázal. Pobil sa so susedovým psom, vyhnal líšku z našeho dvora a zažil mnoho ďalších dobrodružstiev. Z jedného takého sa vrátil s dierov v nohe. Oli si to samozrejme hneď všimol a veľmi sa o kocúra bál. Bol víkend, takže sme ani nemali kam ísť k zverolekárovi. Rana kocúrovi zahnisala a zjavne ho to aj veľmi bolelo. Vysvetlil som Olimu, že by mal vytláčať hnis z rany a čistiť ju, pokiaľ sa na to nepozrie zverolekár. A náš Oli, ktorý sa nechytí ani smetného koša, či špinavého riadu, pekne čistil kocúrovi ranu. Ten aj napriek bolesti poslušne ležal a Olimu nič neurobil. Keď už bola bolesť neznesiteľná, zamňaučal a pokojne ležal ďalej. Hneď začiatkom týždňa kocúr podstúpil malú operáciu. Zverolekár mu ranu vyčistil. Celý rekonvalescenčný proces s kocúrom opäť absolvoval Oli. Najradšej by pri MINI aj spal. A hneď ako sa kocúr vyzdravel, odvďačil sa nám. Doniesol nám potkana...kocúrik potom spokojne oddychoval na stoličke.
A doma nám pribudol obrázok, venovaný kocúrovi :)
Máme radi mačky!
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)