• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /na ceste...neustále.../


Tak som si hovoril, že od septembra si nájdem nejaký dobrý kšeft na východe a nebudem musieť cestovať. Ostanem doma, budem s rodinou. Nejako mi to však nebychádza. Kšeft na východe som si síce našiel. Neviem či dobrý, lebo učiť asi nie je žiadna výhra dnes. Ale budiž! Túto časť sa mi podarilo nejako zrealizovať. Čo sa týka cestovania, to nejako zatiaľ nevychádza. Keďže škola je v Košiciach, každý deň precestuje dvesto likometrov. To pri súčasnej Slovenskej infraštruktúre znamená minimálne štyri hodiny každý deň strávené cestovaním. V tom lepšom prípade. Lebo keď chytím nejakú zápchu, čas cestovania exponenciálne stúpa. Môžem však povedať, že večer som vždy doma!

Uvidím, ako to bude zvládať moja drahá. Vyzerá to zatiaľ tak, že som doma menejk, ako keď som cestoval do Bratislavy. A teda stále aj cestujem. Z času na čas si odskočím niečo natočiť. Čiže táto časť mojej životnej cesty pokračuje!

Uvedomil som si, že to mám asi v krvy. Neustále cestovať, presúvať sa, posúvať sa, byť nespokojný. Cesta je niečo, čo ma ženie ďalej. A čím je kľukatejšia, tým sa mi to viac páči. Nemám rád rýchle a rovné cesty. Také ma nebavia! Vybral som si teda asi dobre. Kľukatím sa životom a užívam si ho. Lebo tak to mám rád.

PS: dnes ráno ma cestou na vlak sprevádzal nádherný guľatý mesiac. A pár zblúdilcov, ktorí sa snažili po prehýrenej noci dostať domov ešte pred svitaním.

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#šťastienavýchode #peterkováčik #bardejov