• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /môj prvý deň v škole - opäť/


Ako som na mojom liečebno odvykacom pobyte od práce a civilizácie na Východe Slovenska zistil, žije tu veľká komunita umelcov a učiteľov. Vlastne, veľká komunita umelcov je zamestnaná v školstve. Iná komunita, tiež dosť veľká, je zamestnaná na rôznych úradoch. Lebo úradníkov nikdy nie je dosť.

Keďže sa snažím zapadnúť do miestnych komunít, čo sa mi zatiaľ veľmi nedarí, hlavne vďaka mojej spoločenskej ignorácii a neschopnosti sa zaradiť do akejkoľvek sociálno spoločenskej skupiny, rozhodol som sa pre radikálny krok. Z ničoho nič mi skrslo v hlave, že budem učiť. Veď keď môže nejaký polointeligent byť predsedom parlamentu, s ukradnutým vzdelaním a "zaslúženými" výložkami, prečo by som ja, vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý svoje vzdelanie nadobudol legálne, nemohol učiť? Raz, keď sme ešte žili v najhlavnešej dedine, mi moja najmilovanejšia manželka povedala, že by som nemal mýliť ľudí. Bola to reakcia na to, že som spomenul, že by som mohol ísť na doktorandské štúdium. A zavrhli sme to aj pre to, že mi nežne naznačila, aby som neplietol hlavu ľuďom, ktorí sa chcú niečo dozvedieť. Lebo odomňa by sa toho veľa nedozvedeli. Nie, že by som im nemal čo povedať, ale asi by mi nerozumeli. A tak po takejto výchovnej rade som to zavrhol. Lebo asi mala moja najmilovanejšia pravdu.

Ale tu, na Východe, vlastne nemám čo stratiť! Takže som učiteľ. Sedím v zborovni a neviem, čo mám robiť. Nemám zatiaľ ani rozvrh. Tak sa len tak ponevieram. Zatiaľ :)

A vyzerá to tak, že druhého septembra už začnem vážne učiť.

PS: asi by som si už mal začať dávať pozor na pravopis....

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#šťastienavýchode #peterkováčik #bardejov