• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /doma dobre/


Začal som sa po nejake dobe venovať projektu o ľuďoch, ktorí žili v meste Bardejov a okolí. Jedného dňa ich však naložili na dobytčie vagóny a zmizli. Navždy! Spolu s Paľom Hudákom, ktorý hľadá tých, čo prežili, sme napisali projekt. A mám ešte pár dní na to, aby som ho dokončil. Keďže som mal jeden deň voľna v mojej momentálnej talentovej mánii prestávku, chcel som ju využiť na napísanie aspoň niekoľkých riadkov k projektu. Na začiatku som ale netušil, že ich naozaj bude len niekoľko. Vždy, keď mám trochu času, píšem si poznamky do bloku a potom ich musím prepísať tak, aby to dávalo zmysel. A tak aj teraz, som otvoril poznámky a spájal som myšlienky, ktoré som tam našiel. Kade tade. Žiadne súvislé vety. Len nejaké poznámky medzi inými poznámkami. Keď som ich našiel, zistil som, že mám vlastne kompletný námet k jednému z príbehov. Dokonca by sa dalo povedať, že je to aj náznak nejakého prvého scenára. A tak, hrdý na seba, začal som to prepisovať. Musím sa priznať, že som to takmer nedopísal. Nejak ma premohla sila príbehu a posledné riadky som písal tak, že som mal oči plné sĺz a na monitor som ani poriadne nevidel. Musel som to zavrieť a ísť sa prejsť do nákupného centra, aby som nasal ducha dnešnej doby a upokojil myšlienky. A prečo? Nuž, príbeh, na ktorom pracujem bol o malej dievčine. Mala sedem rokov. Presne ako naša Dorka. Veľmi rada kreslila a kreslila všade a všetko. Presne ako naša Dorka. Jedného dňa ju s rodičmi naložili do vagónu a odviezli. Svoju púť skončila niekde v lese, zastrelená a zahrabaná v jame spolu s ďalšími ľuďmi. Prečo? Prečo sme to dopustili? Prečo zmizli tí, ktorí bývali vedľa nás? Ťažké otázky.

Možno ma to dostalo preto, že mi to dievčatko pripomenulo Dorku. Ako by som sa zachoval, keby mi ju niekto vzal a zastrelil niekde v lese?

Zhoda náhod, že sa to udialo 75 rokov po tom, čo oslavujeme Deň D. Teda väčšina z nás. Lebo sú aj takí, čo by boli radšej, keby ten deň nebol. Ešte stále! Bohužiaľ...

Viac o príbehu a nielen tomto, dám určite vedieť. Lebo asi by sme si mali hovoriť pravdu. Aj keď nie je príjemná. Aj preto som sa na tento projekt dal. Aby sme nezabudli!

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#šťastienavýchode #peterkováčik #bardejov