Tak sa nejak stalo, že tento týždeň bol pre nás naozaj úspešný. Olinko vyhral svoje prvé medaily v živote, dve strieborné v plávaní, moja drahá ponatierala všetky dosky, čo nám treba na strechu do našej vysnívanej zimnej záhrady a ja som sa ako vždy všetkému vyhol, lebo som bol v bratislavskej RTVS sedieť v strižni. Tak nejak v skratke.
Ale pekne po poriadku.
Olinko ma pri mojom odchode zastavil s tým, že v piatok bude pretekať v plávaní. Vraj ho vybrali reprezentovať školu. Nuž, hovorím si, asi to bude vážne. Aj keď neviem, či to pre neho nebude sklamaním. Nebolo! Teraz len neviem, či tak dobre pláva, alebo ostatní boli riadne drevá... Podstatné však je, že má na krku dve strieborné medaily. A keby sa mu neroztrhli okuliare, vraj aj zlaté mohli byť. Plával bez nich a nič nevidel :)
A ako správny športovec hrdý na svoj výkon, celý deň ich nosil na krku, aby každý videl, že bol úspešný. Nič nepoteší viac, ako zaslúžený úspech.
Ako vždy keď som preč, doma sa všetko robí. Na jednej strane si môžem povedať, že sa práci vyhnem, na druhej strane to všetko ostáva na moju drahú. A keď tak pozerám na honoráre, ktoré mi prichádzajú, začínam rozmýšľať nad tým, či by som viac nezarobil, keby som vykladal v nejakom obchode tovar... Uvidím, možno od budúceho roka. Aspoň budem viac času doma...
Dostal som krásnu fotečku, ako sú všetky dosky a hranoly na strechu pekne obrúsené a natreté. Čakajú na majstrov, ktorí ich už len na tú strechu pripevnia. Vyzerá to tak, že keď prídem domov, strecha bude hovotá. Tak si užijem plody práce mojej drahej a keď sa opäť niečo bude chystať, určite budem niekde pracovne odcestovaný. Tak nejak ma to všetko míňa.
Nebudem tu už teraz vypisovať. Idem sa pustiť do grantov. Lebo aspoň tie by mohli byť úspešné a budem i doma a snáď i zarobím potom. Čo vám poviem: ťažko je ľahko žiť!
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)