top of page

Ako som na Východ za šťastím išiel /pracovňa je bližšie k realite/


Nejaký ten čas trvalo, pokiaľ sa nám podarilo posunúť v príprave zimnej záhrady a precovne. Už bol najvyšší čas! Lebo deti rastú a Oli by chcel mať už svoju izbu iba pre seba. Ako hovorí, už je v puberte. Veď už má aj akné!

Takkže sme rozbili prasiatká, zrátali úspory a dali sme sa do stavania. Zatiaľ teda takto:

Ale do konca roka by malo všetko stáť a minimílne zimná záhrada bude užívania schopná. Teším sa, ako si tam v zime dám pohár dobrého vína a prečítam si dobrú knihu. A pracovňa? Asi v prasiatku nebude toľko, aby som ju mohol začať využívať naplno už tento rok, ale urobím pre to všetko. Lebo mám dosť vecí, ktoré by sa zišlo upratať na svoje miesto. A mohli by sme konečne využívať aj úložné priestory v dome na to, na čo boli určené. Nie ako sklady.

A pokiaľ ujo murár ťahá múry, ja sa pôjdem vzdelávať na worshop do Liptovského Jána. Ubytujú ma v kaštieli a štyri dni sa budeme radiť a vymýšľať, ako bojovať proti hoaxom a fake news. A snáď z toho vznikne zaujímavý projekt. Nuž a moja drahá ostane doma opäť sama. Ale ja sa vrátim :)

Takto nejako sa tu na Východe máme.

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

22 views0 comments
bottom of page