Pred sviatkami prišiel Oli, že bude písať písomku na hudobnej teórii a podľa výsledku bude závisieť, či postúpi ďalej, alebo nie. Tak ako všade inde, aj u nás je to tak. Lenže pri počte jeho krúžkov a záujmov, sa mu na hudobnú teóriu nedarilo chodiť nejak často. A tak sa teóriu učil popri hre na klavír. Tesne pred testom prišiel aj na teóriu a deň pred testom ma poprosil, aby som ho z toho vyskúšal. Neviem prečo, ale v našej rodine vládne z pre mňa záhadného dôvodu predstava, že ja viem hudobnú teóriu. Iste, na škole som mal základy hudobnej výchovy, ale to boli naozaj iba základy. Viem základnú stupnicu a keď vidím noty, tak si ich viem porátať a prípadne aj pomenovať. V lepšom prípade ich zahrám na klavíri. To je všetko, čo viem. Teda mal som ešte nejaké pokusy na gitare a na basgitare a mám doma trúbku, na ktorú by som chcel vedieť hrať. Tam ale moja hudobná aktivita končí.
Odhliadnúc od toho ma Oli poprosil, aby som ho vyskúšal. Zobral som teda jeho poznámky a začal čítať. Aby som vedel, o čom hovorí. Trochu sa zasekol a tak navrhol, že sa to ešte naučí a potom mi to povie. A tam niekde začalo moje podozrenie, že to nevie a jediné čo chce, je naučiť sa to naspamäť. A tak som mu tie poznámky zobral a začal som si to študovať ja, aby to aj pochopil a nie sa to len naučil.
Dnes už viem mólové a durové stupnice, dokonca aj to, že su s "krížikom", alebo "béčkom" a tie mólové že sú prirodzené, harmonické a melodické. Potom som sa stratil niekde pri poltónoch a jeden a poltónoch v tých stupniciach. Ďalej som to už neštudoval. Dve hodinky sme kreslili noty a zapisovali stupnice. Čo som zvládol, to som sa snažil Oliho naučiť. Aby si to vedel odvodiť a aby sa to neučil naspamäť.
Druhý deň po písomke ma čakal so slzamy na krajíčku, že to asi pokazi, že asi to bude štvorka a on prepadne. A pýtal sa, či niekto z nás už prepadol a či to bude veľká hanba. Asi ťažko môžem tvrdiť, že by to hanba bola, keď som svoju prvú vysokú školu po troch rokoch študovania prvého ročníka opustil... Hneď druhý deň sa chcel ísť opýtať, čo s ním bude.
Keď som po neho príšiel, mal už náladu oveľa lepšiu. Pani učiteľka ho predbehla a povedala mu, že z testu má dvojku. Teda postúpil do ďalšieho ročníka. Neprepadol. Zatiaľ :)
Vyzerá to tak, že takto o rok sa budem učiť opäť niečo nové z hudobnej teórie. Pokiaľ nepresvedčím moju rodinu, že ja tomu naozaj neorumiem. Dovtedy budem asi za hudobného odborníka...
A to už budúci rok chce hrať na klavír aj Dorka. Ešte že som si už dopredu naštudoval hudobnú teóriu až po druhý ročník!
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)