• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /na východe nič nové.../


Rok sa rozbieha veľmi pomaly a ja momentálne stále nemám žiaden väčší projekt. Tak sa doma zabávam s miestnymi aktivitami, prípadne s menšími projektami. Okrem toho musím písať nejaké tie texty, aby sme mohli prezentovať aj moje projekty. To sa mi bars nechce, lebo také písanie nemám rád. Ale inak to neodprezentujem, čiže musím. Okrem toho si užívam zimu. Keď už sa mi nechce písať, vybehnem do miestnych lesov na bežky, prípadne sa len tak prebehnem krajinou. Moja milovaná žena sa mi stará o cesťáky a vždy mi pripomenie, že to je trest ich po mne robiť. Čo už, nie som kamarát s účtovníctvom a grafický program na výrobu tabuliek nikdy nebol mojou silnou stránkou. Tabuľky nie sú pre mňa...

A keďže takto zaháľam, teším sa z úspechov mojich detí. Oli získal tretie miesto na školskej pytagoriáde. Teda ako napísal on, na pitagoriáde :)

Dorka sa chvíľu hnevala, že sa tešíme iba z jeho úspechov, že máme doma iba Oliho obrazy a potom zahlásila, že jej ničíme život a ona s nami končí. No, pekne to začína. A to má iba sedem rokov. Keď moje deti chytí puberta, asi sa presťahujem do zimnej záhrady a neopustím ju, pokiaľ neodídu z domu ... najskôr si ju ale budem musieť postaviť...

Takže takto prozaicky si tu užívame prvý mesiac v tomto roku.

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#peterkováčik #bardejov #šťastienavýchode