V krátkom čase sa tu už druhý krát zamýšľam nad filmom. Teraz takým naozajstným, čo som videl v kine. Úprimne a bez mučenia priznávam, že v kine, takom naozajstnom, som nebol už pekne dlho. Prečo? Lebo nemám čas. U nás doma si zájdem do Bašty, kde máme pre všetkých každý štvrtok i filmové lakocinky pripravené, ale to musím byť doma. Čo sa mi posledné tri mesiace veľmi nedarí a tak tam posielam aspoň mojich kamarátov, aby o svojich filmoch hovorili ľuďom. Dlho sme aj debatovali, aký to má zmysel, keď na film príde desať ľudí. Či sa to vôbec oplatí. Návšteva kina v Bratislave ma utvrdila v tom, že sa oplatí. Mal som výnimočne deň voľna. Každý sa ma na natáčaní pýtal, či som už videl film Mareka Kuboša Posledný autoportrét.
Novinka. Jasné, že som nevidel. A tak, počas rannej prechádzky som pozrel program kín a zistil, že ho večer hrajú. Bolo mi jasné, že idem do kina. Lebo samé chvály som na tento film počúval a to bol v distribúcii len dva dni.
Prvé, čo ma zarazilo, že na film sme prišli šiesti. Zároveň ma to aj potešilo, že i tu v najväčšej a najhlavnejšej dedine našej krásnej krajiny, ľudia na film úplne kašlú. A tak už neriešim, že u nás, v časti našeho krásneho kraja, kde nič nie je, chodí na filmy len o trochu viac ľudí. Toľko taká malá úvaha k návštevnosti. Lebo viac to rozoberať si film nezaslúži.
Každému, kto má rád film, dobrý film, odporúčam na tento ísť. Nehovorí len o autorovi, ale aj o tom, prečo je zrazu zložité natočiť dobrý autorský dokument. Viac o filme nenapíšem. Ak vás zaujal treiler, rozhodne si ho choďte pozrieť. Neoľutujete :)
PS: recenzie mi aj tak nejdú. O veľa neprichádzate...