• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /pracovné potulky/


Ako si ta brázdim našu banánovú republiku a nakrúcam rôzne programy pre rôzne televízie, zablúdim sem tam aj za svojimi projektmi. Momentálne na to nemám veľa času, lebo zarábam a keď zarábam, musím robiť. Na poflakovanie, posedávanie a rozpravy o tom, čo by ako malo fungovať a nefunguje nie je čas. A tak som zneužil dva voľné dni, nešiel som za rodinkou, ale vydal som sa na cesty za svojimi projektmi. Moja zvedavosť ma zaviedla do Piešťan.

Ešte na pár riadkov odbočím a vrátim sa k téme, ktorú som chcel dávno ukončiť. Ale nedá sa. A to je opodstatnenosť fungovania našich železníc. Vybral som sa teda do Piešťan. Aby som sa netlačil v rýchliku, zakúpil som si lístok do prvej triedy. Čakajúc, že za vstupné do vlaku dostanem aj niečo, čo tí, ktorí neplatia nemajú. A čo som dostal? Vlak meškal z východzej stanice 15 minút. Potom sa začal tak ponáhľať, veď to bol rýchlik, že som si nestihol ani sadnúť a už vlak vyrazil. Po pár minútach prišlo ďalšie prekvapenie. Klimatizácia nefungovala. Pekne som sa tam vypotil. Našťastie cesta trvala iba necelú hodinku. Takto nejak sme sa mali vo vozni prvej triedy:

Také teplo ani elektronika nezvládala :) Zato rýchlik frčal ,čo to dalo! Po zaujímavej debatke som trošku zaspomínal. Vyhladol som a moje matné spomienky na Piešťany boli aj na reštauráciu vozeň. Na Piešťanskej železničnej stanici. Keď som ešte študoval svoju prvú vysokú školu, ktorá bola podľa mojej drahej len veľký žúr, po video amatérskej súťaži v Piešťanoch sme túto reštauráciu navštívili a moje spomienky na ňu ostali veľmi matné. Ani neviem, ako sme nastúpili na vlak a doviezli sa do Bratislavy. Tento pohľad mi pripomenul nie len túto skutočnosť, ale aj to, ako sme u starej mamy chytali signál po dvore, aby sa dali pozerať aspoň správy. Presne takúto anténu sme nabodli na najdlhšiu palicu a pobehovali po dvore, snažiac sa zachytiť čo najlepší signál. A tetuška, predávajúca bagety a pivo z tejto antény dodnes hrá pre návštevníkov.

Samozrejme okrem toho piva, bagety a nejakých mastných polotovarov si tam nedáte nič iné. Aj keď už i v Kysaku pochopili, že na stanici musí byť hipsterská kaviareň. A to tam naozaj nič nie je. Iba tá kaviareň. Dal som si teda bagetu. Bola iba klobásová. Tak som si ju dal. A k nej pivko. Desinku od Topvaru. Myslel som, že tá desinka bude väčšia katastrofa ako bageta. Ale prekvapila. Desinka bola skvelá, bageta síce teplá, no klobáska ako z mrazáku. Nuž ale čo by človek chcel v Piešťanoch na stanici. Pekne som si ju dal!

Na stanici ma prekvapila opäť maľba. už som písal o tej, ktorá je na najhlavnejšej stanici našej najhlavnejšej dediny. Táto Piešťanská je minimálne rovnako dobrá!

Toť jej fotečka:

Nad významom sa ešte možno zamyslím neskôr. Zatiaľ takto pre všetkých na zamyslenie:)

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#peterkováčik #bardejov #šťastienavýchode