Trvalo to takmer tri roky, pokým som pochopil, že na mojom milovanom Východe si ja prácu nezoženiem. Nie že by sa nedalo, ale...nedá sa! Mojím naivným pokusom rozbehnúť spoluprácu s košickým štúdiom RTVS som dal posledné zbohom, keď som si pred dvoma mesiacmi hovoril, že im dám ešte šancu, aby to čo hovoria, mohli premeniť aj na skutky. Nič sa neudialo a ja som rád, že som neodmietol pracovnú ponuku v našej najhlavnejšej dedine, lebo by som bol síce teraz doma, ale bez roboty. Zdá sa, že k "východniarom" sa mi nepodarilo začleniť. Nebudem ja východniar ani pôvodom, ani srdcom. To ich pivo mi vôbec nechutí! A výhovorky na to, ako sa čo nedá ma nebavia.
A tak, dnes píšem tieto riadky z mojej novej, malej bratislavskej izbyčky, ktorú som si zadovážil, lebo asi sem budem chodievať častejšie, ako by som chcel. Predsa len, tu niektoré veci idú a dajú sa. Nemusím sa nikomu prosiť, aby sa to dalo. Aj keď teda ani tu to nie je žiadna "amerika" :)
PS: pre tých, čo si myslia, že "východniari" chodia kradnúť Bratislavčanom robotu mám jedno zistenie. Východniari, čo niečo vedia, sú dávno v Prahe. V Bratislave sú tí, čo sa v tej Prahe neuchytili. Alebo teda tí, čo sa dali na politiku. Ale tí by sa neuchytili nikde... To len tak na záver :) Pekný deň a veľa zdaru vo všetkom!
Predsa len ešte niečo. Možno naozaj skončím ako svadobný video výrobca. Alebo, ako to u nás na východe nazvali "svadobný režisér." Táto možnosť tu stále je... Zatiaľ sa jej bránim, ale ktovie, do kedy to ešte vydržím...
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)