Tak sa nám stalo, že som s Olim ostal doma sám. A keďže nám nikto neorganizoval čas, organizovali sme si ho my. Presne tak, ako sme chceli, presne tak, ako nám to vyhovovalo. A ani školu sme pri tom nezanedbávali. Po úlohách chel Oli vyskúšať svoju novú vzduchovku. Malo to len jeden háčik. Bolo ju treba nastaviť. Pretože nemierila veľmi presne. A keďže po úlohách bola tma, nemalo to veľký zmysel. A ani Oliho nebavilo strieľať, keď netriafal terč. Čakali sme teda na vhodný čas. Ten prišiel v sobotu. Ráno Oli vyskočil z postele, naraňajkoval sa a už stál poobliekaný pri dverách, že ideme na dvor. Tak som zobral jeho flintu a začali sme nastavovať. Teda prvé rany šli pekne mimo. A keďže som doteraz nikdy pušku nenastavoval, tak mi to trochu trvalo. Ale podarilo sa. A nakoniec aj Oli mal radosť z toho, že konečne triafa do terča. I dve desiatky tam dal...
Takto vyzeral terč, po našom snažení sa nastaviť vzduchovku. A nakoniec nám nešlo nič mimo. Hodinku si Oli zastrieľal a potom spokojne šiel domov, pripraviť si na obed kuracie rezníky. Vraj bude trénovať každý víkend, aby mohol ísť na súťaž. Držím mu teda palce, nech mu to vydrží.
Dovtedy budeme musieť asi zohnať lapač diaboliek, lebo stena za terčom to pekne dostala. A aj dvere do skladu. Ostalo v nich niekoľko dier... Všetko niečo stojí. Čo už!
Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)