Milí moji drahí,
tento týždeň ma postretlo niekoľko udalostí. Niektoré pozitívne, iné negatívne. Začnem s pozitívami. Pre Baštu sa nám podarilo vyzbierať celú sumu, ktorú sme potrebovali na svetlo a teplo. Vďaka všetkým, ktorí toto naše úsilie podporili. My budeme robiť všetko pre to, aby dobrej kultúry bolo v našom meste vďaka Bašte dostatok. Všetko kultúrne snaženie vypukne v nedeľu, 30.apríla. No a tu sa moje pozitívne zážitky asi aj končia. Inak vo mne prevláda skôr sklamanie z toho, že niektoré veci u más ešte asi dlho nebudú fungovať tak, ako by mali. Moje posledné skúsenosti s prácou na Východe ma skôr deprimujú, ako povzbudzujú. Mám pocit, že si niekto myslí, že ak sa raz rozhodnete žiť inde ako v našej najhlavnejšej dedine, tak vám ani nemusia platiť za prácu. To, že máte čo robiť by asi mala byť dostatočná odmena. Lebo ak chce niekto odo mňa, aby som pre neho pripravoval mini dokumenty a ponúkne za ne sumu, ktorá nepokrýva ani náklady na prenájom kamery a čuduje sa, že nikto, kto to robiť vie, to robiť nechce, mi príde už trochu absurdné. Asi tak, ako sa mi nedávno stalo, keď mi povedali, že sa somnou robí lepšie, ako so svadbovým režisérom. Už slovné spojenie "svadbový režisér" ma urazilo a to nie som "až taký narcis" :) No ale budiž. Aj svadbový režisér je režisér. A práve pre to, že ja som režisér filmový, netočím svadby. Lebo o tom viem veľké hovno! Toť naša realita. Nechcem končiť negativisticky a tak pripájam môj výhľad z okna, ktorý mám vďaka tomu, že si v hlavnej dedine po mojom odchode vždy zháňam nejaké ubytko. Toto sa mi podarilo naposledy:
po mojom príchode
a počas dňa, keď som popíjal pivko na balkóne
A do práce mi to peši trvalo pätnásť minút. Toš, toľko pre dnešok :)
Vidíme sa v Bašte priatelia. Tam som rád a nepotrebujem ani, aby mi za to platili.