• Peter Kovacik

Ako som na Východ za šťastím išiel /hrdý otec - opäť raz.../


Opäť píšem v netradičnom čase, ale okolnosti si to vyžadujú.

Je to tu! Dnes som si chcel vychutnať prvé vystúpenie mojej päť ročnej dcéry v základnej umeleckej škole. Po pol roku nacvičovania tančekov pripravili pedagógovia s deťmi vystúpenie. V školskej telocvični, pre všetkých rodičov. Ráno dostala Dorka od našej víly Elmíry biele silonky a nové sponky do vlasov, aby bola na vystúpení pekná. Oli tento krát ešte nevystupoval. On si vybral klavír. Chce si zahrať na krídlo. Len mu nejako dochádza motivácia, lebo pani učiteľka má asi pocit, že by každý jej žiak mal byť minimálne Mozart... Mne aj Olimu stačí, ak ho to bude baviť... Nie som ten typ, ktorý by si chcel takto plniť svoje nenaplnené túžby. Ja noty nepotrebujem, ja som voľnoštýliar od narodenia, stačia tri akordy a dám všetko! Ja som však taký pánko, že ani tie tri akordy neviem:)

Dohodli sme sa, že jej dáme ešte šancu aj budúci rok. Aby to nevzdával. Lebo zatiaľ sa učia iba teóriu a na klavíry si možno zahrá až od septembra.

Späť však k mojej tanečnici. Dostavil som sa na určené miesto a tešiac sa na vystúpenie, našiel som miestečko, kde by som nezavadzal. Pekne na konci, tak, aby som všetko videl a nikomu neprekážal. Všetko bolo v poriadku, pokiaľ nezačalo vystúpenie. To sa zrazu všetky "napichané" maminky v predných radách postavili a začali na mobily a tablety nakrúcať. To, že nikto iný, okrem nich nič nevidí, im zjavne nevadilo. Asi takýto som mal výhľad:

Po čase, buď kvôli tomu, že ich boleli ruky, alebo im došli baterky, si pekne posadali na zadočky a aj ja som čo to videl. Ale to sa zrazu začali mrviť a kritizovať: "ta to dajako dlho trva, ňe?" prípadne: "ta tu je ceplo..." Nečudo, keď ste hodinu v telocvični v zimnej bunde... Ale ja som si prišiel užiť vystúpenie mojej dcéry. A aj napriek tomu, že som z neho veľa nemal, tešil som sa z neho spolu s ňou. Keď vyrastie, vraj bude baletka. Tieto umelecké sklony mojich detí ma desia. Ja by som bol radšej, keby sa venovali niečomu, z čoho sa budú vedieť uživiť. Ale zatiaľ sú to deti, školením o profesijných možnostiach si určite prejdeme, keď na to príde. Teraz si môžu muzicírovať, či tancovať. Nech si užívajú pokiaľ môžu. Aj keď moja drahá tvrdí, že ja si užívam stále... Tak neviem, ako to bude s mojim vysvetľovaním toho, aby sa živili poctivou prácou :)

Tak AHOJ BARDEJOV! MOJA NÁRUČ JE STÁLE OTVORENÁ NOVÝM ZÁŽITKOM. Vyzerá to tak, že ich tu bude viac, ako som myslel :)

#šťastienavýchode #bardejov #peterkováčik